Združenie Kolobeh života sprevádza ľudí smútením po strate blízkeho

Prešov 1. novembra (TASR) – Občianske združenie (OZ) Kolobeh života sprevádza ľudí smútením po strate blízkeho. Tvoria ho ľudia, ktorí majú osobnú skúsenosť s úmrtím blízkeho človeka, ako aj odborníci a dobrovoľníci. Cieľom združenia, ktoré vzniklo v roku 2013 a pôsobí na celom Slovensku, je, aby smútiaci mal možnosť podpory – blízkeho človeka, dostatok informácií, odbornú radu, ľudí s tou istou skúsenosťou, pocit spolupatričnosti a najmä, aby v tom nebol sám.

„Postupne nám vznikli tri podporné skupiny. Prvá, pre ktorú sme združenie zakladali, má názov Keď smrť rozdelí lásku príliš zavčasu. Je pre mladých ovdovelých rodičov, vdovy, vdovcov aj nezaopatrené deti. Druhá je Podporná skupina smútiacich rodičov a je určená rodičom, ktorí stratili menšie alebo väčšie deti. Tretia skupina s názvom Cesta životom po strate rodiča vznikla v súvislosti s covidovou situáciou. Zakladateľkami a správkyňami skupín sú ženy, ktoré si prešli danou skúsenosťou. Skupiny sú uzavreté a fungujú 24 hodín denne, sedem dní v týždni v online priestore,“ uviedla pre TASR štatutárna zástupkyňa OZ a poradkyňa pre pozostalých Jana Pitková.

Ako povedala, najviac ľudí, približne 600, je v skupine Keď smrť rozdelí lásku príliš zavčasu. Každé tri mesiace Kolobeh života organizuje pobytové víkendové stretnutia pre približne 60 ľudí, smútiacich rodičov a malých detí a v lete organizuje dva turnusy detských táborov pre 80 detí.

„Za 11 rokov sme zistili, že najviac pomáhajú pobyty. Smútenie je výsostne individuálna záležitosť a závisí od mnohých premenných, avšak v komunite človek nájde toľko možností, zdieľania, podpory, zrkadiel seba samého, že je to oveľa liečivejšie ako akákoľvek individuálna terapia. Potvrdilo sa nám, že ľudia so skúsenosťou sú oveľa viac podporní. Smútiaci má mnohokrát tendenciu hodnotiť alebo si povedať, čo mi tu ty rozprávaš, keď si to nezažil. Takže naozaj je veľmi podporné to, že človek vidí druhého, ktorý si prešiel tou istou cestou pred ním a našiel to svetielko v tuneli,“ vysvetlila Pitková.

Ľudia by mali byť pri tých, ktorí stratili niekoho blízkeho, najmä autentickí. „Snažíme sa o osvetu verejnosti, ako sa správať k smútiacemu, aby boli čo najviac autentickí. Nech úprimne povedia, že naozaj neviem, ako ti pomôcť, namiesto toho, aby hovorili nejaké klišé frázy. Povedať smútiacemu napríklad, prosím, ty ma veď tou situáciou, ty mi povedz, čo potrebuješ. Potrebuješ pomoc v domácnosti, nakúpiť, aby som tu s tebou sedela, objatie, potrebuješ, aby som bola ticho? Toto je najpodpornejšie a najliečivejšie, otočiť to celé a úplne autenticky priznať, že sme v tomto stratení,“ doplnila Pitková.

Ak však človek nehovorí o ničom inom, len o svojom smútku, prestane sa starať o seba, nechodí do práce, izoluje sa a je depresívny, vtedy je podľa jej slov potrebné vyhľadať odbornú pomoc.