Prvý a jediný získal 100 percent hlasov
Prvým prezidentom Spojených štátov amerických sa stal 30. apríla 1789 George Washington a bol jediným, ktorý získal 100 percent hlasov voli?ov. S menom prvej hlavy štátu sa viažu aj ?alšie prvenstvá: predniesol najkratší inaugura?ný prejav – trval necelé dve minúty a obsahoval 133 slov. Taktiež sa stal prvým americkým prezidentom, ktorý sa objavil na poštovej známke.
Opakované súboje kandidátov
V histórii USA si doteraz tí istí prezidentskí kandidáti zopakovali predvolebný súboj celkovo sedemkrát. Naposledy sa tak stalo v roku 1956, ke? republikán Dwight Eisenhower druhýkrát zví?azil nad demokratom Adlaiom Stevensonom. Prvýkrát porazil generál Eisenhower diplomata Stevensona v roku 1952.
Najstarší a najmladší prezident
Najstarším prezidentom, ktorý zasadol v Oválnej pracovni, sa stal po pondelkovej inaugurácii vo veku 78 rokov a sedem mesiacov Donald Trump. Zárove? je po Groverovi Clevelandovi len druhou hlavou štátu, ktorá sa vrátila do Bieleho domu po volebnej prehre.
Naopak, najmladším prezidentom bol Theodore Roosevelt (1901 – 1909), ktorý mal pri nástupe do úradu 42 rokov a desa? mesiacov.
Najdlhšie pri moci
Spomedzi doterajších 46 prezidentov USA bol najdlhšie v úrade Franklin Delano Roosevelt. V Bielom dome zotrval viac ako 12 rokov (1933 – 1945), presne 4422 dní. Stal sa jediným, ktorý zví?azil vo vo?bách celkovo štyrikrát.
Najkratší ?as v úrade, ale najdlhší inaugura?ný prejav
Iba 31 dní zastával prezidentský úrad William Henry Harrison. Jeho inaugura?ný prejav, ktorý predniesol 4. marca 1841, bol však najdlhší spomedzi všetkých amerických prezidentov. V tom ?ase 68-ro?ný Harrison re?nil takmer dve hodiny v chladnom po?así bez klobúka a kabáta. Dostal zápal p?úc a o mesiac – 4. apríla 1841 – zomrel. Bol prvým prezidentom, ktorý zomrel po?as trvania mandátu.
Smr? po?as výkonu funkcie
Po?as výkonu funkcie zomrelo celkovo osem amerických prezidentov. Štyria z nich prirodzenou smr?ou: William Henry Harrison (1841), Zachary Taylor (1850), Warren Gamaliel Harding (1923) a Franklin Delano Roosevelt (1945). Štyria boli zavraždení: Abraham Lincoln (1865), James Abram Garfield (1881), William McKinley (1901) a John Fitzgerald Kennedy (1963).
Prísahu skladal v lietadle
Ako jediný skladal prezidentskú prísahu na palube lietadla Air Force One dovtedajší viceprezident Lyndon B. Johnson. Stalo sa tak 22. novembra 1963, približne dve hodiny po atentáte na Johna F. Kennedyho, ke? lietadlo smerovalo z miesta atentátu – Dallasu – do Washingtonu.
Vo?ba amerických astronautov
Prvým Ameri?anom, ktorý volil z vesmíru, bol astronaut David Wolf. Svoj hlasovací lístok odovzdal v roku 1997 po?as pobytu na vesmírnej stanici Mir. Hlasovacie lístky dostávajú astronauti z Johnsonovho vesmírneho strediska v Texase prostredníctvom zabezpe?eného e-mailu. Po vyplnení ich pošlú spä? na Zem do riadiaceho strediska NASA a odtia? putujú k volebným orgánom.
Zákaz pitia alkoholu po?as volebného d?a
Ten, kto chcel v Južnej Karolíne alebo Kentucky zapi? vo?bu dúškom alkoholu, mal dlhé desa?ro?ia smolu. V týchto amerických štátoch platil totiž zákaz pitia alkoholu po?as volebného d?a. Nariadenie pochádzalo ešte z 19. storo?ia, ke? sa bary, kr?my a iné pohostinské zariadenia využívali ako volebné miestnosti. Posledným americkým štátom, ktorý tento zákaz zrušil, sa stala v roku 2014 Južná Karolína.
Najvyšší a najnižší prezident
Najvyššou hlavou v dejinách Spojených štátov bol prezident Abraham Lincoln (v úrade 1861 – 1865), ktorý meral 1,93 metra. Naopak, najmenším vládcom Bieleho domu bol s výškou 1,63 metra James Madison (1809 – 1817).
Ženy bojujúce o prezidentské kreslo
Vôbec prvou ženou, ktorá sa uchádzala o post hlavy štátu, bola v roku 1872 burzová maklérka a bojovní?ka za rovnoprávnos? žien Victoria Woodhullová.
Po takmer 140 rokoch kandidovala Hillary Clintonová, ale v roku 2008 prehrala vnútrostranícky súboj a kandidátom Demokratickej strany sa stal neskorší prezident Barack Obama. V roku 2016 sa Hillary Clintonová opä? zapojila do predvolebnej kampane, ke? sa prebojovala až do samotného finále. V súboji proti republikánovi Donaldovi Trumpovi však neuspela.
V januári 2019 oznámila zámer kandidova? v prezidentských vo?bách v roku 2020 Kamala Harrisová, avšak svoju kandidatúru pre nedostatok finan?ných prostriedkov v decembri 2019 napokon stiahla. Stala sa však viceprezidentkou a z tejto pozície v roku 2024 o najvyšší post zabojovala, ale súboj prehrala s republikánom Donaldom Trumpom.
Prvá ?ernošská viceprezidentka
Prezident Joe Biden si v roku 2020 vybral za svoju viceprezidentku Kamalu Harrisovú, ktorá sa tak stala prvou americkou ?ernošskou viceprezidentkou.
Zdroj feed teraz.sk
