Prvý a jediný získal 100 percent hlasov
Prvým prezidentom Spojených štátov amerických sa stal 30. apríla 1789 George Washington a bol jediným, ktorý získal 100 percent hlasov voličov. S menom prvej hlavy štátu sa viažu aj ďalšie prvenstvá: predniesol najkratší inauguračný prejav – trval necelé dve minúty a obsahoval 133 slov. Taktiež sa stal prvým americkým prezidentom, ktorý sa objavil na poštovej známke.
Opakované súboje kandidátov
V histórii USA si doteraz tí istí prezidentskí kandidáti zopakovali predvolebný súboj celkovo sedemkrát. Naposledy sa tak stalo v roku 1956, keď republikán Dwight Eisenhower druhýkrát zvíťazil nad demokratom Adlaiom Stevensonom. Prvýkrát porazil generál Eisenhower diplomata Stevensona v roku 1952.
Najstarší a najmladší prezident
Najstarším prezidentom, ktorý zasadol v Oválnej pracovni, sa stal po pondelkovej inaugurácii vo veku 78 rokov a sedem mesiacov Donald Trump. Zároveň je po Groverovi Clevelandovi len druhou hlavou štátu, ktorá sa vrátila do Bieleho domu po volebnej prehre.
Naopak, najmladším prezidentom bol Theodore Roosevelt (1901 – 1909), ktorý mal pri nástupe do úradu 42 rokov a desať mesiacov.
Najdlhšie pri moci
Spomedzi doterajších 46 prezidentov USA bol najdlhšie v úrade Franklin Delano Roosevelt. V Bielom dome zotrval viac ako 12 rokov (1933 – 1945), presne 4422 dní. Stal sa jediným, ktorý zvíťazil vo voľbách celkovo štyrikrát.
Najkratší čas v úrade, ale najdlhší inauguračný prejav
Iba 31 dní zastával prezidentský úrad William Henry Harrison. Jeho inauguračný prejav, ktorý predniesol 4. marca 1841, bol však najdlhší spomedzi všetkých amerických prezidentov. V tom čase 68-ročný Harrison rečnil takmer dve hodiny v chladnom počasí bez klobúka a kabáta. Dostal zápal pľúc a o mesiac – 4. apríla 1841 – zomrel. Bol prvým prezidentom, ktorý zomrel počas trvania mandátu.
Smrť počas výkonu funkcie
Počas výkonu funkcie zomrelo celkovo osem amerických prezidentov. Štyria z nich prirodzenou smrťou: William Henry Harrison (1841), Zachary Taylor (1850), Warren Gamaliel Harding (1923) a Franklin Delano Roosevelt (1945). Štyria boli zavraždení: Abraham Lincoln (1865), James Abram Garfield (1881), William McKinley (1901) a John Fitzgerald Kennedy (1963).
Prísahu skladal v lietadle
Ako jediný skladal prezidentskú prísahu na palube lietadla Air Force One dovtedajší viceprezident Lyndon B. Johnson. Stalo sa tak 22. novembra 1963, približne dve hodiny po atentáte na Johna F. Kennedyho, keď lietadlo smerovalo z miesta atentátu – Dallasu – do Washingtonu.
Voľba amerických astronautov
Prvým Američanom, ktorý volil z vesmíru, bol astronaut David Wolf. Svoj hlasovací lístok odovzdal v roku 1997 počas pobytu na vesmírnej stanici Mir. Hlasovacie lístky dostávajú astronauti z Johnsonovho vesmírneho strediska v Texase prostredníctvom zabezpečeného e-mailu. Po vyplnení ich pošlú späť na Zem do riadiaceho strediska NASA a odtiaľ putujú k volebným orgánom.
Zákaz pitia alkoholu počas volebného dňa
Ten, kto chcel v Južnej Karolíne alebo Kentucky zapiť voľbu dúškom alkoholu, mal dlhé desaťročia smolu. V týchto amerických štátoch platil totiž zákaz pitia alkoholu počas volebného dňa. Nariadenie pochádzalo ešte z 19. storočia, keď sa bary, krčmy a iné pohostinské zariadenia využívali ako volebné miestnosti. Posledným americkým štátom, ktorý tento zákaz zrušil, sa stala v roku 2014 Južná Karolína.
Najvyšší a najnižší prezident
Najvyššou hlavou v dejinách Spojených štátov bol prezident Abraham Lincoln (v úrade 1861 – 1865), ktorý meral 1,93 metra. Naopak, najmenším vládcom Bieleho domu bol s výškou 1,63 metra James Madison (1809 – 1817).
Ženy bojujúce o prezidentské kreslo
Vôbec prvou ženou, ktorá sa uchádzala o post hlavy štátu, bola v roku 1872 burzová maklérka a bojovníčka za rovnoprávnosť žien Victoria Woodhullová.
Po takmer 140 rokoch kandidovala Hillary Clintonová, ale v roku 2008 prehrala vnútrostranícky súboj a kandidátom Demokratickej strany sa stal neskorší prezident Barack Obama. V roku 2016 sa Hillary Clintonová opäť zapojila do predvolebnej kampane, keď sa prebojovala až do samotného finále. V súboji proti republikánovi Donaldovi Trumpovi však neuspela.
V januári 2019 oznámila zámer kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2020 Kamala Harrisová, avšak svoju kandidatúru pre nedostatok finančných prostriedkov v decembri 2019 napokon stiahla. Stala sa však viceprezidentkou a z tejto pozície v roku 2024 o najvyšší post zabojovala, ale súboj prehrala s republikánom Donaldom Trumpom.
Prvá černošská viceprezidentka
Prezident Joe Biden si v roku 2020 vybral za svoju viceprezidentku Kamalu Harrisovú, ktorá sa tak stala prvou americkou černošskou viceprezidentkou.
Zdroj feed teraz.sk
