Zastavili projekt riešenia kritického stavu kvality ovzdušia v Jelšave

Jelšava 3. septembra (TASR) – Ministerstvo životného prostredia (MŽP) zastavilo projekt riešenia havarijného stavu kvality ovzdušia v Jelšave, ktorý spočíval vo výmene nevyhovujúcich vykurovacích zariadení v problematických domácnostiach a vybudovaní linky na výrobu kvalitného paliva. Zámer, ktorý reagoval na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z roku 2023, koncom vlaňajška odobrila aj vláda. Envirorezort od projektu ustúpil a tvrdí, že riešenie má priniesť výzva na rekonštrukciu domov z plánu obnovy. Samosprávu rozhodnutie mrzí a obáva sa, že alternatívne riešenie neprinesie rovnaké výsledky.

Na príprave projektu mesto Jelšava pracovalo viac ako rok, na riešenie havarijného stavu kvality ovzdušia v meste malo ísť z Environmentálneho fondu 3,15 milióna eur. Žiadosť o poskytnutie financií v rámci výzvy vyhlásenej envirorezortom samospráva podala koncom vlaňajšieho roka, návrh riešenia schválila v decembri 2023 aj vláda. K finálnemu podpisu ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), ktorý by projekt odštartoval, však nedošlo.

„Je mi to zvláštne, že štát, ktorý inicioval takéto riešenie, v ňom nepokračuje. Sám pán minister Taraba zdôrazňoval na Rade Združenia miest a obcí Slovenska, že je potrebné takéto riešenie, pretože Slovensko čelí sankciám a impeachmentu,“ uviedol pre TASR primátor Jelšavy Milan Kolesár. Projekt v Jelšave totiž reagoval na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z februára 2023 v súvislosti so systematickým a pretrvávajúcim prekračovaním limitných hodnôt pre prachové častice PM10 v niektorých častiach Slovenska.

Zamestnanci envirorezortu a Environmentálneho fondu boli počas príprav štátom iniciovaného projektu podľa primátora vysoko nápomocní a korektní. Viac ako rok dlhá príprava samosprávu nestála žiadne finančné prostriedky, investovala však do nej čas, energiu a personálne kapacity. „Na našom malom úrade robí asi 15 kmeňových zamestnancov, na mestských službách a sociálnom podniku ďalších šesť. Z nich, keď za stavu podfinancovania samospráv vyčleníte štyroch ľudí, ktorí sa tomu intenzívne venujú, tak to v meste chýba,“ uviedol Kolesár.

Vládou odobrený návrh riešenia havarijného stavu kvality ovzdušia v Jelšave spočíval vo výmene nevyhovujúcich vykurovacích zariadení v približne 100 domácnostiach. Vybudovaná mala byť aj výrobná linka na zabezpečenie kvalitného paliva pre domácnosti, ktorú by prevádzkoval mestský sociálny podnik. MŽP v reakcii pre TASR skonštatovalo, že zlú kvalitu ovzdušia v Jelšave plánuje riešiť prostredníctvom výzvy Obnov dom mini. Využiť tak chce prostriedky z plánu obnovy a nie financie štátneho rozpočtu.

„MŽP aktuálne preferuje zmysluplné riešenia, ktoré pomôžu domácnostiam so zlou kvalitou ovzdušia získať jednoducho a rýchlo 10.000 eur na výmenu kotla, zateplenie či výmenu okien. Ide vôbec o prvú cielenú pomoc pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou, ktoré trápia vysoké účty za energie a na obnovu domu nemajú dostatok peňazí. V Banskobystrickom kraji, kam patrí aj mesto Jelšava, ale tiež v Košickom kraji, žije pod hranicou energetickej chudoby minimálne 77.300 domácností,“ uviedol odbor komunikácie envirorezortu. Pripomenul tiež, že výzva je otvorená do 6. septembra a vyčlenených je pre ňu 36 miliónov eur.

Samospráva Jelšavy víta, že obyvatelia mesta majú možnosť čerpať financie z plánu obnovy na rekonštrukciu svojich domov, obáva sa však, že alternatívne riešenie nedosiahne rovnaký účinok ako pôvodný zámer. „Čo mám informácie, je o to zatiaľ minimálny záujem. Niekoľko žiadostí sa konzultovalo, ale určite to nezachytí ten počet 100 domácností, ako bolo pôvodným zámerom projektu pre Jelšavu,“ skonštatoval Kolesár. Pripomenul, že v rámci pôvodného projektu výmeny vykurovacích zariadení mali už v prípravnej fáze cez 90 záujemcov, do projektu mali byť navyše zapojené aj dve bytovky spolu so 40 bytmi.

Mesto Jelšava a okolité obce majú dlhodobý problém so smogovou situáciou v dôsledku vysokej koncentrácie prachových častíc PM10 v ovzduší, a to najmä počas zimných mesiacov. Príčinou je najmä geografická poloha mesta, vykurovanie domácností tuhým palivom či priemysel.