Zamestnávatelia tak reagovali na minulotýžd?ové vyhlásenie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša (Hlas-SD), že rezort práce pripravuje legislatívu, ktorá má upravi? mechanizmus výpo?tu minimálnej mzdy. Mala by sa stanovi? automaticky ako 60 % priemernej mzdy. Pod?a odhadov by tak minimálna mzda dosiahla v roku 2026 úrove? približne 920 eur a 970 eur v roku 2027.
„Ambíciu vlády opätovne zasahova? do odme?ovania, v súvislosti s rastom minimálnej mzdy a jej príplatkov, vnímame negatívne. Minimálna mzda bola dlhé roky politickým nástrojom, ke? jej výška nemala žiadnu oporu v reálnych ekonomických ukazovate?och,“ uviedla Filová.
Minimálna mzda by pritom nemala by? politická téma a mala by vychádza? z reálnych ekonomických a sociálnych ukazovate?ov. Zamestnávatelia sú otvorení konštruktívnej diskusii o úpravách mechanizmu minimálnej mzdy, ktorá bude tieto ukazovatele rešpektova?. Zvyšovanie minimálnej mzdy však môže prinies? vä?ším firmám aj vyššie náklady. Môže to negatívne ovplyvni? aj zamestnanos?.
„Ak je cie?om úpravy mechanizmu zvýšenie ?istej mzdy nízkopríjmových zamestnancov, tak by bolo vhodné otvori? aj tému cenu práce a da?ovo-odvodového za?aženia tak, aby výška minimálnej mzdy a jej príplatkov neruinovala zamestnávate?ov v podobe zvýšených nákladov a aby zamestnanci mali v ?istom reálne viac pe?azí,“ uviedli zamestnávatelia s tým, že štát im v sú?asnosti ukrajuje výraznú ?as? zo mzdy.
Zdroj feed teraz.sk
