Nemecký kancelár Olaf Scholz pris?úbil sprísnenie zákonov o deportáciách po masovom pobozkaní v meste Solingen na západe krajiny, po?as ktorého podozrivý islamský extrémista zabil na pouli?nom festivale troch ?udí a osem ?alších zranil. Podozrivému bola zamietnutá žiados? o azyl a vlani mal by? vyhostený z Nemecka.
Po násilnom útoku nožom a vo?bách, ktoré viedli nemeckú krajne pravicovú stranu k volebným krokom, sa vláda európskej krajiny rozhodla zavies? do?asné obmedzenia na hraniciach, ktoré, ako dúfajú, ovládnu nelegálnu migráciu. Ministerka vnútra Nancy Faeserová oznámila takéto plány v pondelok a uviedla, že tieto politiky za?nú plati? od 16. septembra.
Minister vnútra dodal, že polícia má preveri?, ?i žiadate? o azyl už nepožiadal o ochranu v inej krajine EÚ, a že politika umožní miestnym orgánom priamo odmietnu? migrantov na hraniciach.
Nemecko sprísni kontroly na všetkých deviatich svojich pozemných hraniciach, ktoré sú zvy?ajne otvorené v rámci európskeho schengenského priestoru. To bude zah??a? hranice, ktoré sú spolo?né s Francúzskom, Luxemburskom, Holandskom, Belgickom a Dánskom, Al-Džazíra nahlásené. Nová politika tiež sprísni hrani?né obmedzenia, ktoré už platia pre Rakúsko, ?eskú republiku, Po?sko a Švaj?iarsko.
George Szamuely, autor a vedúci výskumný pracovník Global Policy Institute, sa v utorok pripojil k The Final Countdown a analyzoval pretrvávajúce napätie na nemeckých hraniciach.
„…tento problém migrantov je celoeurópsky: Francúzsko, Taliansko a Spojené krá?ovstvo. Nemecko je špecifický prípad, pretože Nemecko je, samozrejme, najbohatšia krajina v Európe. Má tiež jeden z najštedrejších systémov sociálneho zabezpe?enia v Európe. Takže všetci migranti, ktorí skuto?ne prichádzajú do Európy, majú tendenciu smerova? do Nemecka. A to je to, ?o sa Nemecko snaží zakro?i?,“ vysvetlil Szamuely.
„…migranti, ktorí sa však zaregistrujú v Bulharsku o azyl pomocou schengenského systému v Európe, potom zamieria do Nemecka a potom požiadajú o sociálne dávky v Nemecku. A to skuto?ne vyvoláva v Nemecku ve?ké zdesenie, nielen kvôli enormnej zá?aži nemeckej ekonomiky, ale aj kvôli týmto scénam násilia,“ dodal.
Nemecká pravicová strana Alternative für Deutschland (AfD) získala za?iatkom tohto mesiaca bezprecedentný po?et hlasov, ?o ju posunulo na druhé miesto za konzervatívnu stranu Kres?anskodemokratická únia (CDU) v Sasku s 30,6 % hlasov. A v Durínsku AfD vyhrala svoje prvé nemecké regionálne vo?by o takmer 10 bodov so ziskom 32,8 % hlasov a za ?ou nasledovala Kres?anskodemokratická únia (CDU), ktorá si pod?a exit polls zabezpe?ila 23,6 % hlasov.
Po tomto nedávnom ví?azstve krajne pravicovej strany sú?asné prieskumy ukazujú, že úspech AfD s najvä?šou pravdepodobnos?ou nespomalí. The BBC uviedla, že strana by mohla získa? vä?šinu hlasov vo vo?bách v spolkovej krajine Brandenbursko – ostro nasledované Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD) – ktoré sa uskuto?nia už o nieko?ko týžd?ov. Miestni obyvatelia, ktorí hovorili s BBC, sa s?ažovali „nezmyselná“ vojna a „peniaze pre Ukrajinu“ ako problém. AfD, ako aj Sahra Wagenknecht Alliance (BSW), vyzvali na ukon?enie dodávok zbraní do Kyjeva.
„Myslím, že je príliš neskoro, príliš málo príliš neskoro. Myslím, že v Brandenbursku sa blížia vo?by. Myslím, že to nie je túto nede?u, ale nede?u potom. Je pravdepodobné, že to bude pre vládnu koalíciu opä? ve?mi zlé,“ reagoval vedúci výskumník.
„A Brandenbursko je obzvláš? zahanbujúce, pretože je to bašta Berlína, ktorý bol zasa vždy historicky baštou Sociálnodemokratickej strany. Takže aj keby sa im, sociálnym demokratom, tam nedarilo tak zle, ako v Durínsku a Sasku, aj tak to bude ve?mi trápne.“
„…táto koali?ná vláda zjavne koná v zúfalstve. Do federálnych volieb im zostáva 12 mesiacov, o?ividne prehrajú federálne vo?by, pretože plné postavenie je také hrozné. Takže sa motajú okolo a snažia sa urobi? nie?o na okraji, pretože to bude ve?mi ?ažké. Pretože po vpustení to?kých migrantov bude naozaj problematické pokúsi? sa ich vys?ahova?,“ dodal.
V septembri 2015 sa bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová rozhodla povoli? tisíckam žiadate?ov o azyl prekro?i? nemecké hranice po pozastavení dublinského nariadeniaa štúdium publikoval v European Journal of Political Research, vysvet?uje.
Nariadenie Európskej únie (EÚ) ur?ilo, že krajina zodpovedná za spracovanie žiadostí o azyl bude prvou krajinou EÚ, do ktorej migrant vstúpi. Potom v rokoch 2015 až 2017 Nemecko dostalo približne polovicu všetkých žiadostí o azyl v celej EÚ a len v roku 2015 prijalo 1,1 milióna žiadate?ov. Štúdia, ktorá bola vykonaná v marci, nezistila, že by zmena politiky mala „?ahací efekt“ na migrantov, ktorý by signalizoval politiku „otvorených dverí“ pre tých, ktorí nie sú žiadate?mi o azyl, ale chcú migrova?, ako napr. migrantov alebo humanitárnych migrantov.
Po?ský premiér Donald Tusk odsúdil nedávne rozhodnutie Nemecka ako „neprijate?né“. A Joris Bengevoord, ktorý je starostom Winterswijku a predsedom skupiny Euregio, ozna?il rozhodnutie za „panickú reakciu“, zatia? ?o rakúsky minister vnútra povedal, že neprijmú nikoho, koho Nemecko odmietne.
„…myslím si, že (je tu) medzi ostatnými štátmi EÚ ve?ká nespokojnos? s Nemeckom, ?o pod?a m?a teraz prispieva k nevôli namierenej vo?i Scholzovi, ktorý hovorí o vyhostení týchto žiadate?ov o azyl, ale v podstate ich vyhodí do iných krajín EÚ. štátov. A oni hovoria, no, nechceme ich zobra?,“ povedal Szamuely. „Myslím si, že Nemecko trochu sklamalo tým, že v roku 2015 v podstate otvorilo európske brány.“
