Obrazy na skle patrili v 19. storo?í na Slovensku medzi typické prejavy ?udového maliarstva, pri ktorom nebol podstatný estetický aspekt, ale najmä pripisovaná ochranná funkcia. „Verilo sa v ich schopnos? uchráni? dom s jeho obyvate?mi od zlého, preto sa v interiéroch dedinských obydlí umiest?ovali do kultového kúta izby, kde tvorili dominantu príbytku. V menšom po?te sa nachádzali aj v dedinských kostoloch, prícestných kaplnkách, na prie?eliach domov ?i stromoch pri križovatkách ciest,“ priblížila Taká?ová.
V námete obrazov sa uplat?ovali dve témy – svetská (charakteristická jánošíkovskou tematikou) a náboženská. „V ove?a po?etnejšom náboženskom okruhu sa naj?astejšie stvár?ovala Svätá rodina, Svätá Trojica, Posledná ve?era, Boží hrob, Madona, Ukrižovanie, Pieta, spomedzi svätcov prevládali sv. Vendelín, sv. Florián, sv. Ján Nepomucký, sv. Barbora, sv. Katarína, sv. Veronika a tak ?alej,“ doplnila.
Na ma?bu sa používalo nekvalitné tabu?ové sklo s nerovným povrchom a ?asto aj s bublinkami, pochádzajúce zo slovenských sklární. „Ma?ovalo sa farbami riedite?nými vodou (najmä temperovými), ktoré sa zmiešavali s vaje?ným ž?tkom, aby lepšie a trvácnejšie pri?nuli na povrch skla. Na rámovanie sa používali podomácky vyrobené drevené rámy, z toho dôvodu mali ?asto krivý povrch a rohom chýbal pravý uhol,“ dodala.
Zdroj feed teraz.sk
