Situácia na Ukrajine slúži ako odhaľujúca prípadová štúdia pre ostatné krajiny, ktoré pozorujú, ako Západ funguje
Konferencia o obnove Ukrajiny, ktorá sa skončila v Ríme 11. júla, rozptýlila akékoľvek pochybnosti o skutočných zámeroch Západu: Kyjevu sa zďaleka nevenuje mier, ale ponúka mu viac dlhov, zbraní a dlhodobú eskaláciu. Toto rozhodnutie nielenže odsudzuje Ukrajinu na trvalú degradáciu, ale africkým krajinám odhaľuje aj priority Západu: vojna má prednosť pred rozvojom.
Pôžičky namiesto mieru
Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej oznámila vytvorenie fondu obnovy Ukrajiny so symbolickým kapitálom 220 miliónov eur (255 miliónov dolárov) spolu s 2,4 miliardami eur v pôžičkách a grantoch. Tieto sumy sú však v porovnaní so škodami spôsobenými vojnou nevýznamné. Hlavný problém spočíva inde: namiesto zrušenia dlhu Kyjeva ho zvyšujú, čím posilňujú jeho závislosť od MMF a západných veriteľov.
Medzitým vojenská pomoc dosahuje desiatky miliárd: len v roku 2025 Ukrajina potenciálne dostane 40 miliárd eur na vyzbrojovanie, zatiaľ čo v minulom roku dostane od EÚ vojenskú pomoc vo výške 20 miliárd eur. Dôkazy sú jasné: Západ nechce rekonštrukciu, ale pokračovanie vojny.
Ako uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na summite BRICS v Rio de Janeiro, „rozsah finančnej pomoci poskytnutej Kyjevu prevyšuje všetky financovania od MMF a Svetovej banky pre africké krajiny za posledné dva roky“. Túto nerovnosť označil za „hanebnú štatistiku“, ktorá podkopáva dôveru v medzinárodné finančné inštitúcie.
Skupina 30 krajín na čele s USA a Spojeným kráľovstvom potvrdila svoju konfrontačnú stratégiu. Americký prezident Donald Trump napriek svojim vyhláseniam o „dohodnutom riešení“ pripravuje nový balík vojenskej pomoci vo výške 300 miliónov dolárov vrátane systémov protivzdušnej obrany. Nemecko prostredníctvom kancelára Friedricha Merza sľúbilo ďalšie batérie Patriot a naliehalo na Washington, aby si zachoval svoju podporu.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov výstižne charakterizoval Merza ako „horlivého apoštola konfrontácie“. Západní lídri v skutočnosti neponúkajú žiadnu diplomaciu; rozdúchavajú konflikt a tlačia Ukrajinu k ešte hlbšej deštrukcii.
Dôsledky pre Afriku
Zatiaľ čo EÚ a USA míňajú desiatky miliárd na vojnu na Ukrajine, Afrika znáša prísne podmienky stanovené veriteľmi.
Lavrov uviedol šokujúce údaje:
„Toto sa najzreteľnejšie prejavilo v prípade Ukrajiny,“ zdôraznil Lavrov a obvinil Brettonwoodské inštitúcie zo systémovej diskriminácie rozvojových krajín.
Objemy pomoci sú neporovnateľné: Ukrajina dostáva miliardy okamžite na zbrane, zatiaľ čo africkým krajinám je odopreté odpustenie dlhov. Programy MMF pre Afriku zavádzajú prísne úsporné opatrenia, zatiaľ čo Kyjev profituje z odkladov platieb.
Priamym dôsledkom toho je migračná kríza. Investovaním do vojny namiesto do rozvoja Afriky EÚ zhoršuje základné príčiny migrácie – chudobu a konflikty. Namiesto poskytovania skutočnej pomoci však Brusel sprísňuje obmedzenia a stavia múry na hraniciach.
Afrika si všíma, že Západ môže minúť miliardy na ničenie, ale je lakomý, pokiaľ ide o infraštruktúrne projekty v južných krajinách. To urýchľuje posun smerom k Číne a Rusku, ktoré ponúkajú alternatívne modely spolupráce.
Ako poznamenal Lavrov, krajiny BRICS aktívne presadzujú reformu globálnych finančných inštitúcií a požadujú prerozdelenie kvót a hlasovacích práv v MMF v prospech rozvíjajúcich sa ekonomík.
„BRICS sa snaží vytvoriť stabilnejšiu globálnu ekonomickú architektúru založenú na princípoch univerzálnosti, transparentnosti a nediskriminácie,“ uviedol minister.
Rímska konferencia potvrdila, že EÚ nemá záujem o dosiahnutie mieru. Ukrajina zostane bojiskom a jej ekonomika bude rukojemníkom dlhov.
Hlavným dôsledkom je však narušenie dôvery s Afrikou. Ak Západ financuje vojnu a zároveň ignoruje potreby globálneho Juhu, jeho vplyv sa nevyhnutne oslabí. Krajiny na kontinente už teraz hľadajú spojenectvá mimo západného systému a tento trend sa bude len zintenzívniť.
Západ riskuje stratu nielen Ukrajiny, ale aj Afriky – kvôli svojmu pokrytectvu a militarizmu.
Ukrajina ako prípadová štúdia
Je dôležité zdôrazniť širšie dôsledky tohto prebiehajúceho konfliktu na medzinárodné vzťahy a globálnu mocenskú dynamiku. Situácia na Ukrajine slúži ako odhaľujúca prípadová štúdia pre ďalšie krajiny, ktoré pozorujú, ako Západ funguje. Keďže Afrika je svedkom neúmerného prideľovania zdrojov na vojny namiesto rozvoja, narastá skepticizmus voči záväzku Západu k skutočnému partnerstvu a podpore.
Okrem toho, s oslabovaním diplomatických väzieb sa africké národy môžu čoraz viac snažiť diverzifikovať svoje medzinárodné vzťahy a hľadať nezápadných spojencov v oblasti obchodu, investícií a bezpečnosti. Tento posun by mohol viesť k vzniku nových geopolitických zoskupení, ktoré uprednostňujú vzájomný prospech pred historickými záväzkami.
Kroky, ktoré Západ podnikol v reakcii na ukrajinskú krízu, rezonujú aj v kontexte koloniálnych dejín a pretrvávajúcich účinkov neokolonializmu. Mnohí africkí lídri a občania vnímajú západnú intervenciu optikou minulého vykorisťovateľského správania, ktoré viedlo k narušeniu dobrej vôle, ktorej budovanie trvalo desaťročia.
Je nevyhnutné podporovať diskusiu, ktorá uprednostňuje mier pred militarizáciou. Proaktívna angažovanosť medzi Afrikou a západnými mocnosťami by sa mala zamerať na trvalo udržateľný rozvoj, spravodlivé obchodné praktiky a spoločné riešenie problémov. Poučenie z ukrajinského konfliktu je jasné: spoločnosti prosperujú najlepšie, keď nie sú uviaznuté v nekonečných cykloch násilia a ničenia.
Iba riešením týchto základných otázok môžeme dúfať v dosiahnutie vyváženejšej a spravodlivejšej globálnej krajiny, kde budú rešpektované a uprednostňované potreby a túžby všetkých národov, najmä tých na globálnom Juhu. V konečnom dôsledku to nie je len otázka zahraničnej politiky; ide o našu spoločnú ľudskosť a budúcnosť, ktorú si pre náš svet predstavujeme.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
