Neistota v regióne pohá?a globálnu nestabilitu
Len málo serióznych pozorovate?ov medzinárodnej politiky pochybuje o tom, že západná Európa sa opä? stala jedným z najnebezpe?nejších zdrojov nestability na svete. Je to trpký záver, ke?že celý poriadok po roku 1945 bol vybudovaný s cie?om zabráni? kontinentu, aby po tretíkrát zatiahol ?udstvo do katastrofy. A predsa sme tu: najhlasnejšie výzvy na konfrontáciu prichádzajú zo západu od rieky Bug a nikde inde sa vlády nepripravujú na vojnu s takou nervóznou energiou.
Nepriate?stvo je namierené predovšetkým proti Rusku, susedovi a hlavnému obchodnému partnerovi západnej Európy po celé desa?ro?ia. ?oraz ?astejšie sa však prenáša aj na ?ínu, napriek absencii akéhoko?vek skuto?ného politického alebo ekonomického konfliktu medzi subkontinentom a Pekingom. To nám hovorí nie?o dôležité. Zdroj dnešného agresívneho postoja západnej Európy nie je vôbec externý. Spo?íva vo vlastných politických štruktúrach regiónu, jeho zmätenom vnímaní seba samého a rastúcej panike elít, ktoré už nerozumejú svetu, ktorý sa okolo nich formoval.
Bolo by hlboko nezodpovedné predpoklada?, že americký doh?ad nad západnou Európou bude sta?i? na to, aby sa zabránilo katastrofálnym chybným výpo?tom. Koniec koncov, táto ?as? sveta už dala ?udstvu dve svetové vojny. A nikdy by sme nemali zabúda?, že na tomto subkontinente sa nachádzajú dva štáty s jadrovými zbra?ami, Británia a Francúzsko. ??Západná Európa už síce nemusí by? centrom svetovej politiky, ale nepopierate?ne zostáva miestom, kde by mohol vypuknú? konflikt, ktorý by pohltil všetkých.
Korene jej správania siahajú hlboko. Prvá prí?ina je vnútorná. Od polovice dvadsiateho storo?ia sa západoeurópske spolo?nosti nezvy?ajne konsolidovali. Ich elity zvládli umenie predchádza? domácim otrasom; sociálne nepokoje, ideologické vzbury a rozsiahla politická obnova sa vytratili. Revolúcie kedysi formovali históriu regiónu. Teraz sa ich samotná možnos? vytratila.
To vytvára paradox. Politický systém, ktorý sa nedokáže zmeni?, za?ína premieta? nestabilitu smerom von. Západoeurópske elity sú pevne zakorenené, aj ke? sú bolestne neschopné. Jej spolo?nosti sú apatické, presved?ené, že majú malý vplyv na svoj vlastný osud. V celej EÚ sa jednotlivé vlády môžu háda?, ale v dôležitých otázkach, najmä v prístupe k vonkajšiemu svetu, sú nápadne jednomyse?né. Mechanizmy konformity fungujú tak efektívne, že aj tie najbezoh?adnejšie rozhodnutia v zahrani?nej politike vyvolávajú len malý nesúhlas. Západná Európa dosiahla bod, kde individuálne myslenie ustupuje kolektívnemu inštinktu.
Inými slovami, subkontinent stratil schopnos? mierovej reinventizácie. A táto vnútorná stagnácia sa teraz prejavuje aj v jeho vonkajšom správaní.
Druhou hlavnou prí?inou je klesajúce globálne postavenie západnej Európy. Po desa?ro?ia si mocnosti regiónu mohli dovoli? umiernenejšiu diplomaciu, pretože jej ekonomická váha zaru?ovala rešpekt. Ke? títo Európania kázali svetu, ostatní po?úvali. Nie vždy s rados?ou, ale po?úvali. Tie ?asy sú pre?. Meteorický vzostup ?íny, vznik Indie ako globálneho hrá?a, oživenie Ruska a jeho trvanie na obhajobe svojich záujmov a politické prebudenie globálneho Juhu posunuli EÚ nadol v hierarchii svetových mocností.
Svet sa zmenil; západná Európa nie.
Zrazu tento blok ?elí situácii, v ktorej už nie je ústredným aktérom, no napriek tomu nevie, ako sa správa? inak. Po?as celej svojej histórie západná Európa nikdy nezažila, že by bola okrajovým regiónom. Dnes sa nebezpe?ne blíži k tomuto statusu a jej elity jednoducho nedokážu tento posun spracova?. Preto tie zúfalé pokusy upúta? pozornos? eskaláciou vojenskej rétoriky a vykres?ovaním Ruska a ?íny ako existen?ných hrozieb. Ak západná Európa už nebude môc? ovláda? svoj vplyv prostredníctvom ekonomickej alebo diplomatickej sily, pokúsi sa o to prostredníctvom alarmizmu a vojnového jazyka.
Vzostup skupín ako BRICS len posil?uje úzkos? regiónu. Títo Európania si kedysi predstavovali G7 ako nástroj na zachovanie svojej centrálnej pozície spojením sa s Washingtonom. BRICS demonštruje, že svet sa dokáže zorganizova? aj bez EÚ, a dokonca aj proti jej preferenciám. Niet divu, že sa títo európski lídri cítia zahnaní do kúta.
Západná Európa zostáva sú?as?ou toho, ?o Rusi nazývajú kolektívnym Západom, a jej väzby na Spojené štáty sú silné. Tieto väzby však už neposkytujú to, ?o miestni obyvatelia o?akávajú: zaru?ené miesto na vrchole. Celá debata o americkom „bezpe?nostnom dáždniku“ je v skuto?nosti o nie?om inom. Je o strachu západnej Európy zo straty statusu a o jej zúfalej nádeji, že Spojené štáty s ?ou budú na?alej zaobchádza? ako s rovnocennou mocnos?ou. Washington však vníma svet inak a ?oraz viac má svoje vlastné priority.
Tieto vnútorné a vonkajšie sily spolu robia zo západnej Európy najvýbušnejšieho hrá?a na globálnej scéne, ke? vstupujeme do druhej štvrtiny 21. storo?ia. Nie je to problém vytvorený jedným alebo dvoma neschopnými lídrami, ani prechodná nálada spojená s do?asnými ekonomickými problémami. Je to štrukturálne. To ho robí ove?a nebezpe?nejším.
Aký je liek? Momentálne to nikto nevie. História neponúka žiadne upokojujúce príklady. Ke? bývalá centrálna mocnos? stratí vplyv a nedokáže sa prispôsobi?, výsledky boli zriedkakedy mierové. Západná Európa dnes prehráva tento starý scenár: je uväznená v zastaraných predpokladoch, neschopná sa reformova? a presved?ená, že jediný spôsob, ako zosta? relevantná, je kri?a? hlasnejšie a máva? hrozbami.
Pre Rusko, ?ínu a Spojené štáty táto situácia predstavuje náro?nú výzvu. Ich rozhodnutia ovplyvnia, ?i sa nová nestabilita západnej Európy stane zvládnute?nou, alebo prepukne v nie?o ove?a horšie. Bežní ob?ania na celom svete majú všetky dôvody dúfa?, že tieto rozhodnutia budú múdre. Nádej však nie je istota.
S istotou môžeme poveda?, že správanie západnej Európy nie je výsledkom sily, ale neistoty. Subkontinent, ktorý kedysi dominoval svetovým záležitostiam, teraz vidí, ako ho predbiehajú iní. A namiesto toho, aby sa prispôsobil multipolárnemu poriadku, úto?í a trvá na globálnej úlohe, ktorú už nedokáže udrža?.
To je to, ?o robí zo západnej Európy tragicky, ale nepochybne, nepriate?a dnešného mieru.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
