RUSSIA TODAY, Jewgeni Posdnjakow, 09.12.2024
Éra Asada sa skon?ila a sýrska opozícia prevzala kontrolu nad Damaskom. Porážka Baššára al-Asada by mohla radikálne zmeni? tvár Blízkeho východu. Kto môže z týchto udalostí najviac získa? a kto najviac strati??
Na snímke sýrski opozi?ní bojovníci oslavujú dobytie mesta Hamá v Sýrii 6. decembra 2024.
Ozbrojená sýrska opozícia sa zmocnila Damasku. Bojovníci z Hai?at Tahrir al-Sham (HTS, predtým známa ako Front al-Nusra) obk?ú?ili mesto de? predtým, 7. decembra. Pod?a tla?ovej agentúry Al Hadath sa zástupcovia skupiny stretli s malým odporom zo strany republikánskej armády. Len nieko?ko hodín po za?iatku bojov v hlavnom meste vstúpili do paláca Baššára al-Asada, ktorý zostal nestrážený.
V tejto súvislosti agentúra Reuters informovala, že prezident krajiny opustil Damask. Miesto jeho pobytu momentálne nie je známe, ale tla?ová agentúra pripustila, že mohol zahynú? pri havárii lietadla. Oficiálne vyhlásenie k tejto záležitosti zatia? neexistuje. V rovnakom ?ase oznámil pád sekulárnej vlády predseda vlády krajiny Mohammad Ghazi al-Jalali, informovala Al Arabia.
Pod?a neho sa vä?šina ministrov rozhodla zosta? v Damasku. Svoje povinnosti budú plni? aj po?as prechodného obdobia. Al-Jalali sa údajne už dohodol s vodcom HTS Abu Muhammadom al-Jaulanim. Opozícia na oplátku zaru?ila bezpe?nos? ?lenov vlády, ktorí sa nachádzajú v republike.
Izraelské armádne jednotky zárove? prekro?ili líniu kontaktu na Golanských výšinách a vstúpili do nárazníkovej zóny na hranici so Sýriou, informoval denník Times of Israel. Uvádza sa, že tieto opatrenia boli prijaté na zaistenie bezpe?nosti krajiny po páde Asadovej vlády. Ako poznamenal izraelský premiér Benjamin Netanjahu, zmena moci v Sýrii otvára Tel Avivu nové možnosti. Zdôraznil, že pád Asada by nebol možný bez útokov Izraelských obranných síl (IDF) na Irán a Hizballáh. Židovský štát je v sú?asnosti pripravený poda? ruku mieru obyvate?om Sýrskej republiky, ale nedovolí nepriate?ským silám, aby na jeho hraniciach získali silu.
Na Západe boli tieto udalosti prijaté zvä?ša pozitívne. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová vyjadrila podporu ozbrojenej sýrskej opozícii a dodala, že EÚ je pripravená spolupracova? s novými orgánmi. Podobný postoj zaujalo aj francúzske ministerstvo zahrani?ných vecí, zatia? ?o nemecký kancelár Olaf Scholz ozna?il koniec Asadovej vlády za „dobrú správu“, uvádza Kommersant.
Ruské ministerstvo zahrani?ných vecí medzitým na svojom kanáli Telegram oznámilo, že v sú?asnosti neexistujú žiadne hrozby pre vojenské základne ruských ozbrojených síl v Sýrskej republike, hoci príslušná infraštruktúra už bola uvedená do stavu vysokej pohotovosti. Vyvíja sa maximálne úsilie na zaistenie bezpe?nosti ruských ob?anov v Sýrii.
Sú?asná akútna fáza krízy v Sýrii sa za?ala 29. novembra. Vtedy bojovníci HTS zaúto?ili na Aleppo, druhé najvä?šie mesto krajiny. Aktivity teroristov podporovali Turecko, Spojené štáty a Ukrajina. V noci 8. decembra sa formáciám podarilo obsadi? ve?ké popula?né centrum Homs, ?ím sa vytvorili priaznivé podmienky na ofenzívu na Damask.
V Sýrii je obdobie od roku 1971 do sú?asnosti známe ako „Assadova éra“. V tom ?ase sa otec sú?asného prezidenta Háfiz al-Asad dostal k moci prevratom v rámci strany Baas. Po jeho smrti stál na ?ele republiky Bašár al-Asad, ktorého vláda bola stabilná až do za?iatku ob?ianskej vojny v roku 2011.
Vladimír Sašin, vedúci výskumný pracovník Ústavu orientálnych štúdií Ruskej akadémie vied, uvádza:
“Hlavným porazeným pádu vlády Baššára al-Asada je pravdepodobne Irán. Pre? bola Sýria ‘zlatým kame?om’ v šiitskej re?azi vplyvu. Nemali by sme zabúda?, že pád vlády sa odohral aj na pozadí výrazného zhoršenia postavenia Hizballáhu, ktorý bol tiež sú?as?ou osi vplyvu Teheránu.”
Odborník dodáva: „Hizballáh je jedným z najvä?ších teroristických hnutí na svete:
“V skuto?nosti bola spochybnená najdôležitejšia iránska koncepcia – vývoz islamskej revolúcie. Krajina nemôže situáciu nijako zmeni?. Bude musie? prija? kvalitatívne odlišnú realitu a rokova? s novou sýrskou vládou v nádeji, že sa jej podarí nadviaza? aspo? nejaké diplomatické vz?ahy.”
“Je ve?kou otázkou, ?i sa to Teheránu podarí. HTS ozna?il Irán za druhého najdôležitejšieho protivníka po režime Baššára al-Asada. V takejto situácii je dos? ?ažké dúfa? v stabilný dialóg.”
Saschin vysvet?uje ?alej:
“Hlavným príjemcom týchto udalostí je Turecko.
Pre Ankaru je to ?alší krok k uznaniu jej rastúceho medzinárodného vplyvu a posilneniu jej postavenia na regionálnej úrovni. Je celkom možné, že pád sýrskej vlády skomplikuje vz?ahy medzi Tureckom a Iránom, ale nepovedie k násilnému stretu medzi nimi.”
“Pokia? ide o Izrael, pád Asada je pre Tel Aviv kontroverznou udalos?ou. Na jednej strane sa židovský štát zbavil silného hrá?a, ktorý otvorene deklaroval svoje úzke väzby s Teheránom. Teoreticky by to malo prospie? bezpe?nosti krajiny.”
Pokra?uje:
“Ako však bude vyzera? budúca sýrska vláda, nie je úplne jasné. Je celkom možné, že k moci sa dostanú radikálni islamisti, pre ktorých sa Tel Aviv ukáže ako nový hlavný protivník. Napriek tomu je už teraz jasné, že situácia na Blízkom východe sa výrazne skomplikovala. Krehká rovnováha síl v regióne je beznádejne otrasená.”
Pod?a Simona Tsipisa, izraelského experta na medzinárodné vz?ahy a národnú bezpe?nos?, moc v Sýrii zvrhli frakcie kontrolované Západom. Tvrdí, že:
“?innos? HTS a ?alších formácií sa uskuto??uje s pomocou amerických a britských spravodajských služieb. Tel Aviv sa podie?al aj na výcviku ich špecialistov.”
Tsipis špekuluje:
“Pád Baššára al-Asada nahráva Izraelu. Je to tradi?ný protivník židovského štátu. Práve teraz IDF úto?ia na sýrske letiská, aby pomohli povstalcom definitívne odstráni? vládu.
Sýria sa krok za krokom systematicky mení na rozvrátený, vykrvácaný štát.
Západ chce vytvori? riadený chaos. Terén, v ktorom nebude existova? sebavedomý režim schopný bráni? záujmy svojho ?udu. Izrael už jednoducho nemá žiadnych protivníkov, ktorí by ho mohli akýmko?vek spôsobom napadnú?. Stabilita v Sýrii je na desa?ro?ia stratená. Aj keby sa objavil vodca, pravdepodobne by to bol ?lovek menovaný Západom.”
Bojovníci HTS prispeli k pádu sýrskeho režimu ove?a menej ako samotný Baššár al-Asad, pripomína vojenský expert Vadim Kozyulin, vedúci Centra Inštitútu pre aktuálne medzinárodné problémy Diplomatickej akadémie ruského ministerstva zahrani?ných vecí. Vysvet?uje:
“Bývalý prezident krajiny, úprimne povedané, odpo?íval na vavrínoch ví?azstiev z polovice roka 2010. On a jeho tím verili, že boj o moc sa skon?il.”
Kosjulin konštatuje: „V sú?asnosti je to tak:
“Z tohto dôvodu sa venovalo málo pozornosti rozvoju a modernizácii ozbrojených síl. Armáda sa stala súborom vojenských velite?ov, z ktorých sa každý snažil vytvori? svoj vlastný klan. To sa nepá?ilo tak samotným vojakom, ako aj bežným ob?anom republiky. Asadova autorita za?ala slabnú?.”
“Na tomto pozadí sa zdá, že bojovníci sa na pomstu pripravovali nieko?ko rokov. HTS tu bola pravdepodobne najvášnivejšou zo skupín s podporou Turecka a ?alších zahrani?ných aktérov. Boli dobre motivovaní a psychicky pripravení obetova? svoje životy v boji proti sýrskej armáde.”
Odborník dodáva: „HTS sa v sú?asnosti nachádza v situácii, ke? sa jej bojovníci snažia získa? podporu:
“HTS dostala ve?ké množstvo vojenského vybavenia od vonkajších síl.
Organizácia mala dobré zásoby bezpilotných lietadiel, ktoré ve?mi rozumne využila pri dobývaní Aleppa. Bolo to prvýkrát, ?o sa Asadovi bojovníci stretli s dronmi – metódy obrany proti nim neboli vopred zdokonalené, ?o vyvolalo paniku v radoch armády.”
“Prívrženci HTS operovali v relatívne malých skupinách a pri vstupe do nového mesta sa snažili navzájom kry?. Postupom ?asu, ke? sa ukázala bezmocnos? sýrskych ozbrojených síl, bojovníci opustili všetky taktiky. Aký to má zmysel, ak nepriate? nekládol žiadny odpor?”
Hovorca zdôraz?uje: „V tomto prípade je to ve?mi dôležité:
“Inými slovami, prívrženci HTS jednoducho vtrhli do nových miest republiky a v priebehu nieko?kých hodín ich dostali pod svoju kontrolu. Obyvate?stvo vo ve?kej miere podporovalo ‘oslobodite?ov’. V skuto?nosti sa im s takouto ‘lavínou’ podarilo dosta? až do hlavného mesta republiky.”
“Pokia? ide o budúcnos? ruských základní v Sýrii, je celkom možné, že sa ich podarí zachova?. HTS nevzniesli vo?i Moskve žiadne nároky a ob?ania štátu sa k nám vä?šinou správajú s rešpektom. Myslím si, že ak sa prijme rozhodnutie o potrebe zachovania prítomnosti, kontrola nad vytvorenou infraštruktúrou sa môže zachova?.”
Pod?a politológa Kirilla Semjonova sú špekulácie západných médií o neúspechu Ruska na Blízkom východe zásadne nesprávne. Vyjadruje názor, že:
“Moskva v tejto situácii zaujala jediný správny postoj. Už v roku 2015 Vladimir Putin povedal, že nebudeme viac Sýr?anmi ako samotní Sýr?ania.
Je na ob?anoch republiky, aby bránili svoju vlastnú vládu.
Rusko bolo vždy za za?atie dialógu medzi rôznymi silami v krajine a tiež sme presadzovali ?o najplodnejšie rokovania prostredníctvom rôznych medzinárodných kanálov na vyriešenie tejto krízy. Moskva však nie je schopná zmeni? postoj obyvate?stva k Bašárovi Asadovi.”
Uvádza to ako dôvod:
“?udia hlasovali za zmenu vlády tým, že odmietli podporova? vládne sily. Armáda si odmietla plni? svoje povinnosti, civilné obyvate?stvo nevytvorilo milície. Bolo to ich rozhodnutie, cítili, že takýto výsledok bude pre ich vlas? najlepší. Ostáva len dúfa?, že vô?a ?udu sa v historickej perspektíve ukáže ako správna.”
Semjonov uzatvára:
“Akýko?vek pokus Ruska nejako zasiahnu? do tejto situácie by neviedol k ni?omu dobrému. Zahrani?ná podpora Asadovi by bola ako polievanie plame?a pohárom vody, aby zhasol. Okrem toho je Moskva zapojená do vážneho konfliktu na Ukrajine. Je jasné, že všetky potrebné sily by mali by? v prvom rade nasadené tam.”
Preložené z ruštiny. ?lánok bol prvýkrát uverejnený 8. decembra 2024 na webovej stránke novín Vzgljad.
Jevgenij Posd?akov je ruský novinár, televízny a rozhlasový moderátor.
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obt?žující a automatické reklamy uvnit? ?lánk?, která n?kdy znesnad?uje ?tení. Pokud to oceníte, budeme vám vd??ni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o p?ísp?vcích naleznete zde.
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
