Kurti v rozhovore s agentúrou Reuters v Bruseli povedal, že Európskej únii sa nedarí zohráva? úlohu rozhodcu pri nap??aní dohody vyrokovanej EÚ, ktorej cie?om je normalizácia vz?ahov medzi Kosovom a Srbskom.
Od ruskej invázie na Ukrajinu sa Srbsko usilovalo dosiahnu? rovnováhu medzi svojimi tradi?ne úzkymi vz?ahmi s Moskvou a väzbami na Západ, ktorý je pre Belehrad významným zdrojom investícií.
Srbsko sa nepridalo k západným sankciám uvaleným na Rusko, zárove? však inváziu neodsúdilo. Napriek tomu, že srbská vláda tvrdí, že Ukrajine nedodáva muníciu, ukrajinské ozbrojené sily srbskú muníciu využívajú.
Predstavitelia EÚ a USA Kurtiho vinia z toho, že nedokázal dosiahnu? pokrok pri nap??aní dohody z Ohridu medzi Srbskom a Kosovom z marca 2023. Kurti tieto obvinenia odmietol a povedal, že Západu sa nedarí upozor?ova? na porušenia dohody zo strany Srbska.
„Chcem, aby Brusel zohrával úlohu rozhodcu, ktorý zapíska vždy, ke? dôjde k porušeniu dohody,“ vyhlásil kosovský premiér. „Za tieto dva roky sme videli, že vždy, ke? Belehrad porušil dohodu, Brusel nekonal,“ dodal.
„Ustupovanie Srbsku, vyše dva a pol roka od za?iatku ruskej agresie na Ukrajine, sa nevypláca. A niekto by mal poveda?, že už sta?ilo,“ povedal Kurti.
Kosovo, ktorého obyvate?stvo tvoria prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo nezávislos? od Srbska v roku 2008. Belehrad s diplomatickou podporou Ruska Kosovo ako nezávislý štát nikdy neuznal.
Kurti ?alej vyhlásil, že poprední západní diplomati a predstavitelia, ktorí sa venujú téme Srbska, ukazujú vo vz?ahu ku Krem?u „prive?a obozretnosti, ba dokonca až strach„.
Diplomatická služba EÚ, ktorá pomohla vyrokova? dohodu z Ohridu, na žiados? o vyjadrenie zatia? nereagovala, píše Reuters.
Zdroj feed teraz.sk