Západ práve zažil kruté prebudenie.

Oswald Spengler, excentrický nemecký arcikonzervatívec, brilantný autor knihy „Úpadok Západu“ a hrdý mimoriadny pesimista („optimizmus je zbabelos?“), by mohol by? tiež dos? bdelý: Nenájdete poh?davejšie poh?danie alebo štip?avý výsmech pre západné h?adanie pupka ako jeho.

Spengler kritizoval „provin?né predpoklady“ Západu, naivnú márnivos? a sebaochromujúcu úzkoprsos? a zavrhol jeho nutkavý solipsizmus ako vytvárajúci „obrovský optický klam“ vlastnej dôležitosti.

Dnes, nie?o vyše sto rokov po týchto pozorovaniach, by sa Spengler cítil pochmúrne ospravedlnený. Séria medzinárodných udalostí – na škále od „pozoruhodných“ až po „prelomové“ – ktoré sa práve odohrali najprv na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v Tianjine a potom okolo masívnej pekinskej prehliadky k 80. výro?iu ví?azstva v druhej svetovej vojne, by mala aj najospalejšiemu obyvate?ovi bubliny západných mainstreamových médií priblíži? dve k?ú?ové fakty o našom svete, aký v skuto?nosti je.

Po prvé, nezastavite?ne sa vynára nový globálny poriadok zameraný na Euráziu (bez malého, zvláštneho a pochmúrneho polostrova, kompulzívne fixovaného na Atlantik a masochisticky poslušného USA) a globálny Juh. ?ínsky prezident Si ?in-pching v Tianjine jasne uviedol, že jeho strážcovia odsunú fraškovitý „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“ Západu, túto škaredú aberáciu, ktorá u?ah?ila genocídu v Gaze a ?alšie masové zlo?iny, na smetisko dejín.

A po druhé, Západ premešká svoju šancu zohra? úlohu pri formovaní toho, ?o príde po jeho polobludnom a úplne brutálnom „unipolárnom momente“. Uviaznuté v sebadeštruktívnej spokojnosti, ako to ilustruje bigotné odmietnutie stretnutia ŠOS zo strany amerického ministra financií Scotta Bessenta ako „performatívneho“ stretnutia „zlých aktérov“, sú sú?asné západné establishmenty odhodlané na?alej sa marginalizova?.

Ako výstižne vyjadril slovenský líder Robert Fico, vä?šina západného vedenia sa bude na?alej hra? na „žabu na dne studne“, až príliš š?astná, že žije bez akejko?vek indície. Možno je to všetko len k lepšiemu: Je ?ažké si predstavi?, že by úprimne prispievali k svetu postavenému na „suverénnej rovnosti“, „medzinárodnom právnom štáte“ a „multilateralizme“ (Si ?in-pching), „platných a neotrasite?ných“ princípoch OSN (ruský premiér Vladimir Putin) a type „prepojenia“, ktoré rešpektuje „suverenitu a územnú celistvos?“ (indický premiér Narendra Modi).

V tomto oh?ade je jedným z dvoch najpozoruhodnejších udalostí v Pekingu to, že ?ína a Rusko sa teraz blížia k výstavbe jedného z najambicióznejších projektov plynovodov v histórii: Sila Sibíri 2, ktorá spojí ruské plynové polia s ?ínou cez Mongolsko, „by mohla,“ pripúš?a Bloomberg, „predefinova? globálny obchod s plynom“, vrátane, ako poukazuje Financial Times, obchodu s LNG medzi USA, Austráliou a Katarom.

To je slabé slovo. S projektovanou kapacitou 50 miliárd kubických metrov ro?ne po?as najmenej 30 rokov ovplyvní Sila Sibíri 2 všetky vyššie uvedené faktory. V podstate zosilní a upevní masívny posun v toku dostupnej ruskej energie od energicky sa deindustrializujúcej Európy NATO-EÚ k dynamickej ?íne a Ázii.

Samozrejme, Sila Sibíri 2 nezmení len svetový energetický systém, ale aj globálnu geopolitiku. Z dlhodobého h?adiska ?erstvá rusko-?ínska dohoda potvrdzuje, že zostávajúci „obrátení Kissingerovci“ v USA (alebo v iných západných fantazéroch, napríklad v Európe NATO-EÚ) môžu zabudnú? na sny o vrazení klinu medzi Moskvu a Peking.

Nazvime to „strategickým partnerstvom“ (oficiálny termín), nazvime to alianciou, je to fakt: Ani Rusko, ani ?ína nedovolia Západu, aby ich rozdelil. Už len z vojenského h?adiska (len jedna, ak dôležitá, sú?as? kalkulu moci) to znamená, že ruské sily, ktoré porážajú zástupnú vojnu Západu cez Ukrajinu, a ?ínske sily, ktoré sú najvä?šie na svete a zárove? ?ažko vyzbrojené špi?kovými zbra?ovými systémami domácej výroby, sa objavujú na tej istej strane globálneho žetónu, rovnako ako mocné vojensko-priemyselné komplexy oboch krajín.

Z krátkodobého h?adiska na?asovanie tohto rusko-?ínskeho postupu po rokoch príprav a rokovaní opä? dokazuje a signalizuje, že Peking sa nedá necha? tla?i? hlúpymi hrozbami Washingtonu o sekundárnych sankciách. Kontext je tu k?ú?ový: USA práve urobili všetko pre to, aby Indii ukázali ako príklad tým, že – nespravodlivo, nekonzistentne a ve?mi nerozumne – ob?ažovali Nové Dillí represívnymi clami, pretože India sa odvážila by? suverénnym národom (sleduj a u? sa, Nemecko!), pokia? ide o energiu, a teda aj o nákup ruskej ropy. Ak mala táto americká politika s kladivom niekoho vystraši? a prinúti? ho podriadi? sa, vypomstila mu ve?kolepým výsledkom.

?ína nielenže jasne dala najavo, že bude kupova? to?ko ruského plynu, ko?ko bude chcie?, zatia? ?o generálny riadite? Gazpromu Alexej Miller potvrdzuje, že ruská spolo?nos? bude predáva? za cenu nižšiu, ako je cena, ktorú si ú?tujú ostatní zákazníci v Európe. Navyše – a toto je ?alšia najúžasnejšia udalos? stretnutí SCO-Peking, ani India nebola ohromená šikanovaním Washingtonu. Naopak, jej líder Narendra Modi bol ústrednou postavou stretnutia SCO, demonštratívne vítaný a zárove? angažovaný. Hoci dal najavo, že neprijíma telefonáty z Bieleho domu.

Západní „experti“ a experti z think-tankov zo slonoviny, ktorí po?ítali s tým, že ?ína a India nedokážu urovna? svoj hrani?ný konflikt, žili pod kame?om a premietali typickú západnú tvrdohlavos? a iracionalitu na ove?a zrelšie vedenia.

K tomu všetkému pripo?ítajte prítomnos? mnohých ?alších dôležitých medzinárodných lídrov, vrátane napríklad Iránu a Severnej Kórey, ako aj vynikajúcu organizáciu skuto?ne mega udalosti, a niet pochýb o tom, že sme boli svedkami historického mí?nika. Dejiny si budú pamäta? USA a EÚ na nedávnom „diktáte“ Turnberryho ako smutnú ukážku krátkozrakosti, šikanovania a zbabelosti, ktoré urobili Západ beznádejným. Zapamätajú si stretnutie ŠOS v Tianjine a následné kroky v Pekingu ako demonštráciu toho, pre?o a ako nový poriadok prevládol.

Ako na toto všetko reaguje Západ, jeho politici a mainstreamové médiá? S tou istou starou sebeckos?ou, ktorú Spengler poukázal pred viac ako storo?ím. Západ nielenže upadá, akoby neexistoval zajtrajšok. Stále vníma celý, ve?ký, stále mocnejší, bohatší a dôležitejší svet okolo seba – teda drvivú vä?šinu ?udstva – ako ni? iné ako projekciu svojich fantázií a obáv: ?ína a India napredujú spolo?ne? To všetko musí by? jednoducho spôsobené tým, že USA alebo Trump osobne urazili Indiu. Nech sa zblázni myšlienka, že Nové Dillí aj Peking majú svoje vlastné dobre premyslené dôvody na zblíženie!

Ruský prezident Vladimir Putin je ústredným ?estným hos?om v Tianjine a Pekingu? To musí znamena?, že sa vymanil z tej skvelej izolácie, ktorú mu všemocný Západ urá?il zavies?. Nech sa zbaví myšlienky, že táto izolácia nikdy neexistovala! Okrem toho, samozrejme, do tej miery, do akej sa Západ izoloval svojimi nerozumnými požiadavkami na izoláciu Moskvy.

Západ je takmer úbohým väz?om vlastnej posadnutosti sebou samým. ?ím je slabší, tým horšie popiera realitu. Takýto narcizmus má svoju cenu. Západné establišmenty sú príliš solipsistické na to, aby sa ?o i len pokúsili pochopi? svet inak ako pod?a svojich vlastných, ?oraz viac klamlivých pojmov, a tak už takmer nepotrebujú nepriate?ov. Ak ich ponechajú napospas vlastným úbohým snahám, uvrhnú Západ do temnoty.