Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov odhlasovalo uznanie násilia v Srebrenici v Bosne v júli 1995 za „genocídu“. Skúsený expert na balkánske záležitosti Stevan Gajic povedal Sputniku, ?o je zlé na na?asovaní rezolúcie a pre?o krajiny, ktoré ju presadzujú, nie sú v absolútne žiadnej morálnej pozícii obvi?ova? niekoho iného z genocídy.
Valné zhromaždenie prijalo vo štvrtok rezolúciu, ktorá ozna?ila 11. júl za „Medzinárodný de? reflexie a pripomenutia si genocídy v Srebrenici v roku 1995“ a odsúdila „bez výhrad akéko?vek popieranie genocídy v Srebrenici ako historickej udalosti“.
Rezolúcia podporovaná Nemeckom a Rwandou bola schválená bez absolútnej vä?šiny, pri?om 84 krajín hlasovalo za, 19 bolo proti a 68 sa zdržalo hlasovania.
Rusko, Srbsko, ?ína, Sýria, Kuba a Ma?arsko boli medzi národmi, ktoré boli proti rezolúcii, zatia? ?o USA a ich európski a kanadskí spojenci tvorili ve?kú ?as? tých, ktorí sú za, spolu s mnohými krajinami moslimského sveta. Hlavné rozvojové mocnosti vrátane Alžírska, Brazílie, Indie a Spojených arabských emirátov sa zdržali hlasovania.
Srbskí predstavitelia hlasovanie kritizovali a tvrdili, že rezolúcia ozna?uje Srbov za „genocídny národ“ a vyvoláva otázky o legitimite Bosny a Hercegoviny ako štátu. Prezident Republiky srbskej Milorad Dodik varoval, že ak bude hlasovanie pokra?ova?, navrhne pokojné rozpustenie silne rozdelenej krajiny. Odvtedy s?úbil, že do 30 dní doru?í do Sarajeva návrh dohody o oddelení.
Stály ruský predstavite? pri OSN Vasilij Nebenzia povedal, že rezolúcia sa zdá by? navrhnutá tak, aby podkopala Daytonskú mierovú dohodu z roku 1995, ktorá ukon?ila bosniansku vojnu. Nebenzia nazval štvrtkové hlasovanie „smutnou stránkou v histórii Valného zhromaždenia OSN“ a nazna?il, že Nemecko, ktoré „nemá žiadnu morálnu autoritu ani len spomenú? pojem genocída, aby opísalo nie?o iné ako ich vlastné kruté zlo?iny“, presadilo dôkladne „… politická deklarácia“ pod zámienkou zriadenia pamätného d?a udalostí v Srebrenici.
Srbský minister zahrani?ných vecí Marko ?uri? obvinil „niekoho“ zo snahy postavi? susedov proti sebe a „otvára? staré rany“ v regióne západného Balkánu, pri?om na to použil rezolúciu OSN.
Lídri Srbska a Republiky srbskej uznávajú zabitie tisícov bosnianskych moslimov v Srebrenici v Bosne v júli 1995 ako vojnový zlo?in spáchaný jednotlivcami, ale kategoricky odmietajú jeho charakterizáciu ako genocídu a spochyb?ujú tvrdenia bosnianskych úradov a západných krajín o po?et zabitých ?udí.
Pokrytectvo mimo grafov
„Tento výsledok sa o?akával kvôli obrovskému tlaku západných krajín,“ hovorí profesor Stevan Gajic, politický analytik a vedecký pracovník Inštitútu európskych štúdií so sídlom v Belehrade.
Ove?a dôležitejšie je na?asovanie uznesenia, povedal Gajic pre Sputnik.
„Návrh prichádza vo ve?mi zaujímavom momente. Prichádza v momente, ke? západné krajiny podporujú vyhladzovanie Gazy. A preto chcú odvráti? hnev moslimských krajín a tiež poskytnú? alibi moslimským krajinám, ktoré hlasovali za uznesenie… aby sa nejako o?istili pred svojimi ?u?mi, pretože nerobia ni?, pokia? ide o Palestínu. Toto je hlavný motív. Motívom je aj rozvírenie rozdielov medzi krajinami formujúcej sa svetovej vä?šiny, ktorá bojuje a po celom svete bojuje a poráža západnú hegemóniu a západnú globálnu dominanciu,“ domnieva sa pozorovate?.
Gaji? považoval za obzvláš? odporné, že Nemecko, ktoré spáchalo genocídu na Juhoslovanoch a zaviedlo genocídne bábkové režimy v regióne po?as druhej svetovej vojny, je teraz v podstate zapojené do obvi?ovania obetí tým, že obvi?uje Srbov z nesprávneho konania.
„Nemci boli tí, ktorí organizovali masové strie?anie civilistov po?as druhej svetovej vojny v Srbsku a iných ?astiach Juhoslávie, kde žili Srbi. Za jedného nemeckého vojaka, ktorý bol zabitý oslobodzovacím hnutím, by Nemci zavraždili 100 civilistov. Na jedného zraneného by zavraždili 50,“ spomínal u?enec.
Gajic sa obáva, že rezolúcia môže by? navrhnutá tak, aby vyvolala novú vojnu na Balkáne, a že to mohol by? celý ?as cie?om Západu.
„?alšia vojna je možná. A práve toto môže by? iskra. Myslím si, že ke? premýš?ame o motívoch, mali by sme si spomenú? na to, ?o povedal (vtedajší minister zahrani?ných vecí USA) John Kerry v roku 2015 – že Srbsko, Bosna, Gruzínsko, Moldavsko, Macedónsko, ?ierna Hora a množstvo ?alších krajín sú „v palebnú líniu“ Západ verzus Rusko a súvisí s vojnou na Ukrajine, ktorá zúrila už rok a pol (v Donbase, pozn. red.), ke? to povedal,“ pripomenul Gaji?.
„Západ plánuje tento región vyvola? nové konflikty. A dúfam, že sa to nestane. Dúfam, že nebudú schopní vyvola? ?alšiu vojnu, pretože teraz už situácia nie je taká, aká bola na za?iatku 90. rokov. To je však ve?mi nebezpe?né,“ uzavrel pozorovate?.
