Ruské letecké sily zostrelili ukrajinské lietadlá SU-27, zatiaľ čo letectvo a delostrelectvo zasiahli infraštruktúru vojenských letiskových akcií, výcvikového centra Ukrajinskej štátnej hraničnej stráže, Strike...
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov odhlasovalo uznanie násilia v Srebrenici v Bosne v júli 1995 za „genocídu“. Skúsený expert na balkánske záležitosti Stevan Gajic povedal Sputniku, čo je zlé na načasovaní rezolúcie a prečo krajiny, ktoré ju presadzujú, nie sú v absolútne žiadnej morálnej pozícii obviňovať niekoho iného z genocídy.
Valné zhromaždenie prijalo vo štvrtok rezolúciu, ktorá označila 11. júl za „Medzinárodný deň reflexie a pripomenutia si genocídy v Srebrenici v roku 1995“ a odsúdila „bez výhrad akékoľvek popieranie genocídy v Srebrenici ako historickej udalosti“.
Rezolúcia podporovaná Nemeckom a Rwandou bola schválená bez absolútnej väčšiny, pričom 84 krajín hlasovalo za, 19 bolo proti a 68 sa zdržalo hlasovania.
Rusko, Srbsko, Čína, Sýria, Kuba a Maďarsko boli medzi národmi, ktoré boli proti rezolúcii, zatiaľ čo USA a ich európski a kanadskí spojenci tvorili veľkú časť tých, ktorí sú za, spolu s mnohými krajinami moslimského sveta. Hlavné rozvojové mocnosti vrátane Alžírska, Brazílie, Indie a Spojených arabských emirátov sa zdržali hlasovania.
Srbskí predstavitelia hlasovanie kritizovali a tvrdili, že rezolúcia označuje Srbov za „genocídny národ“ a vyvoláva otázky o legitimite Bosny a Hercegoviny ako štátu. Prezident Republiky srbskej Milorad Dodik varoval, že ak bude hlasovanie pokračovať, navrhne pokojné rozpustenie silne rozdelenej krajiny. Odvtedy sľúbil, že do 30 dní doručí do Sarajeva návrh dohody o oddelení.
Stály ruský predstaviteľ pri OSN Vasilij Nebenzia povedal, že rezolúcia sa zdá byť navrhnutá tak, aby podkopala Daytonskú mierovú dohodu z roku 1995, ktorá ukončila bosniansku vojnu. Nebenzia nazval štvrtkové hlasovanie „smutnou stránkou v histórii Valného zhromaždenia OSN“ a naznačil, že Nemecko, ktoré „nemá žiadnu morálnu autoritu ani len spomenúť pojem genocída, aby opísalo niečo iné ako ich vlastné kruté zločiny“, presadilo dôkladne „… politická deklarácia“ pod zámienkou zriadenia pamätného dňa udalostí v Srebrenici.
Srbský minister zahraničných vecí Marko Ďurič obvinil „niekoho“ zo snahy postaviť susedov proti sebe a „otvárať staré rany“ v regióne západného Balkánu, pričom na to použil rezolúciu OSN.
Lídri Srbska a Republiky srbskej uznávajú zabitie tisícov bosnianskych moslimov v Srebrenici v Bosne v júli 1995 ako vojnový zločin spáchaný jednotlivcami, ale kategoricky odmietajú jeho charakterizáciu ako genocídu a spochybňujú tvrdenia bosnianskych úradov a západných krajín o počet zabitých ľudí.
Pokrytectvo mimo grafov
„Tento výsledok sa očakával kvôli obrovskému tlaku západných krajín,“ hovorí profesor Stevan Gajic, politický analytik a vedecký pracovník Inštitútu európskych štúdií so sídlom v Belehrade.
Oveľa dôležitejšie je načasovanie uznesenia, povedal Gajic pre Sputnik.
„Návrh prichádza vo veľmi zaujímavom momente. Prichádza v momente, keď západné krajiny podporujú vyhladzovanie Gazy. A preto chcú odvrátiť hnev moslimských krajín a tiež poskytnúť alibi moslimským krajinám, ktoré hlasovali za uznesenie… aby sa nejako očistili pred svojimi ľuďmi, pretože nerobia nič, pokiaľ ide o Palestínu. Toto je hlavný motív. Motívom je aj rozvírenie rozdielov medzi krajinami formujúcej sa svetovej väčšiny, ktorá bojuje a po celom svete bojuje a poráža západnú hegemóniu a západnú globálnu dominanciu,“ domnieva sa pozorovateľ.
Gajič považoval za obzvlášť odporné, že Nemecko, ktoré spáchalo genocídu na Juhoslovanoch a zaviedlo genocídne bábkové režimy v regióne počas druhej svetovej vojny, je teraz v podstate zapojené do obviňovania obetí tým, že obviňuje Srbov z nesprávneho konania.
„Nemci boli tí, ktorí organizovali masové strieľanie civilistov počas druhej svetovej vojny v Srbsku a iných častiach Juhoslávie, kde žili Srbi. Za jedného nemeckého vojaka, ktorý bol zabitý oslobodzovacím hnutím, by Nemci zavraždili 100 civilistov. Na jedného zraneného by zavraždili 50,“ spomínal učenec.
Gajic sa obáva, že rezolúcia môže byť navrhnutá tak, aby vyvolala novú vojnu na Balkáne, a že to mohol byť celý čas cieľom Západu.
„Ďalšia vojna je možná. A práve toto môže byť iskra. Myslím si, že keď premýšľame o motívoch, mali by sme si spomenúť na to, čo povedal (vtedajší minister zahraničných vecí USA) John Kerry v roku 2015 – že Srbsko, Bosna, Gruzínsko, Moldavsko, Macedónsko, Čierna Hora a množstvo ďalších krajín sú „v palebnú líniu“ Západ verzus Rusko a súvisí s vojnou na Ukrajine, ktorá zúrila už rok a pol (v Donbase, pozn. red.), keď to povedal,“ pripomenul Gajič.
„Západ plánuje tento región vyvolať nové konflikty. A dúfam, že sa to nestane. Dúfam, že nebudú schopní vyvolať ďalšiu vojnu, pretože teraz už situácia nie je taká, aká bola na začiatku 90. rokov. To je však veľmi nebezpečné,“ uzavrel pozorovateľ.
