Sú?asník Vladimír Godár o svojom kolegovi hovorí: „Záujem Martina Burlasa o hudobné umenie bol od samého za?iatku ´dvojdomý´. Ak ho v jeho kompozi?ných za?iatkoch na jednej strane pri?ahovala tvorba a idey hudobnej avantgardy, predstavujúce zakázané ovocie normaliza?ného obdobia, rovnako silnú afinitu prejavoval aj k nekonformným konceptom rockového média. Preto sa popri štúdiu skladby v rovnakej miere venoval komponovanej písanej hudbe, ako i štúdiovej práci so zvukom ?i práci s rockovým ansámblom.“
Martin Burlas sa narodil 23. októbra 1955 v Bratislave do muzikálnej rodiny. Jeho matka bola etnomuzikologi?ka a otec bol skladate? a muzikológ Ladislav Burlas. Aj mladší brat Ivan sa stal hudobným skladate?om. Mladý Martin v rokoch 1975 – 1980 vyštudoval kompozíciu na VŠMU u Jána Cikkera.
V období po štúdiách pracoval ako hudobný režisér, najprv vo vydavate?stve Opus a neskôr sedem rokov v Slovenskom rozhlase. Medzitým sa venoval skladaniu vážnejších, zárove? viac-menej nekonven?ných foriem. V jeho katalógu sa od roku 1979 v prvej fáze nachádzajú komorné diela pre slá?ikové súbory, orchestrálne i klavírne kúsky, ale aj skladby menej obvyklých nástrojových kombinácií i názvov.
Na poli hudobného experimentu i improvizácie rozvíja svoju tvorbu dodnes, po kompozi?nej i zvukovej stránke. Vyprodukoval množstvo skladieb sú?asného charakteru i minimalistické diela. Postupne okrem Vladimíra Godára spolupracoval napríklad Petrom Machajdíkom a predovšetkým ho to na viacerých projektoch spojilo s Ivanom Csudaiom. Kompozi?ne i ako inštrumentalista bol ?lenom v za?iatkoch súboru sú?asnej hudby VENI ensamble pod vedením Daniela Mateja.
Pod?a Godára sa Burlasova tvorba postupne „stala médiom apokalyptického videnia sú?asnosti, ohrozujúcej nielen ?loveka ako jedinca ?i ako biologický druh, ale aj samotný život na ním riadenej planéte„. V staršom televíznom dokumente sa vtipne konštatuje, že sa stal priekopníkom ako autor, ktorý je „schopný komponova? takmer v každom hudobnom žánri s výnimkou dychovej hudby a eurotechna„.
Nadh?ad a vtip – napriek pesimistickému nazeraniu na vývoj spolo?nosti – sú Burlasovi vlastné aj v jeho rockovejšej polohe a v pies?ach new wave a „noise“ štýlu. V polovici 80. rokoch minulého založil projekt Ma?kovia (predtým krátko Mathews). ?lenovia sa obmie?ali, ale stabilný bol autor hudby, spevák a multininštrumentalista – Martin Burlas. Kapela produkovala alternatívny rock so surovým zvukom a humornými, ironickými textami.
Ma?kovia v komunistickom režime nemohli ma? ambície svoju hudbu oficiálne vydáva?, museli si vysta?i? jej šírením cez magnetofónové kazety a s koncertovaním. V roku 1991 však vyšiel album 1982-1986 v nízkom náklade a na ?om viaceré alternatívne „hity“ – piesne Ešte, Hrochy, Nadporu?ík Zápražný, ?i Utopená ryba dýchali novovlnovou neviazanos?ou a do istej miery aj chyt?avos?ou.
V tom ?ase sa už však Burlas venoval iným projektom, hoci zoskupenie Sleepy Motion – Ospalý pohyb neprodukovalo hudbu a texty až tak vzdialené. Zvukovo to bolo pestrejšie, experimentálnejšie, miestami ambientné a nechýbali ani „shoegaze“ fázy s ?ažšími gitarovými efektmi. Kapela vydala do roku 1995 tri albumy a po návrate v roku 2016 ?alšie dva a jednu EP.
Martin Burlas pôsobil aj v projektoch Bezmocná h?stka, ?i Dogma a ?alšie vytvoril s radom osobností alternatívnejšie ?asti slovenskej hudobnej scény. Nahral aj sólo albumy, v roku 2019 s hra?koslovným názvom v nem?ine, Angststiftung Trauma demonštruje jeho skepsu a obrazy rozkladu okolitého sveta v symbióze s vtipnými vsuvkami. Jedna piese? sa napríklad volá Emotional Manoevras in the Dark s narážkou na názov slávnej novovlnovej kapely OMD.
Už predtým, v roku 1996 vyšiel Martinovi Burlasovi eponymný album s unikátnou pies?ou Smr? v opere, trochu v štýle tane?nej elektroniky a s všadeprítomným až dadaististickým humorom v texte. Na webovom portáli www100soza.sk sa k tomu (rok 2022) v súvislostiach s jeho 40-ro?nou hudobnou kariérou uvádza: „Najznámejšia z tohto obdobia je v istých kruhoch kultová piese? Smr? v opere. Rovnako ako jeho ostatná tvorba, ani s touto akoby nemal žiadne komer?né ambície, promoval ju úplne minimálne, robil ju akoby sám pre seba. Niektoré albumy z tohto obdobia dokonca distribuoval iba na médiu CD-R pre nezáujem vtedajších vydavate?stiev.“
Zdroje: www.hc.sk/o-slovenskej-hudbe, www.martinburlas.net, www.discogs.com
Zdroj feed teraz.sk
