Zamestnanosť v priemysle SR klesá, značí to zmenu v ekonomike

Bratislava 30. marca (TASR) – Priemysel prestavuje významný pilier slovenskej ekonomiky. V posledných rokoch však z neho ?udia odchádzajú pracova? do služieb, kde platy rastú v priemere rýchlejšie a ?asto sú aj vyššie. Slovensko sa tak približuje vyspelým ekonomikám, ktoré sú zvy?ajne viac založené na službách a menej na priemysle, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).

Na Slovensku vytvoril minulý rok priemysel 26,2 % hrubej pridanej hodnoty v hospodárstve, ?o bola druhá najvyššia úrove? v EÚ (priemer 18,5 %). Podiel priemyslu na celkovej zamestnanosti v SR predstavoval na konci vla?ajška 22,8 %, ?o bola tiež druhá najvyššia hodnota v EÚ (priemer 15,4 %).

Napriek jeho silnému postaveniu v ekonomike však zamestnanos? v slovenskom priemysle od roku 2019 klesá. „Ak sa pozrieme na uplynulú dekádu, najvyšší po?et, takmer 562.000 zamestnancov, pracoval v priemysle v 2. štvr?roku 2019. Naj?erstvejší údaj máme z posledného štvr?roku 2023, kedy v priemysle pracovalo necelých 504.000 zamestnancov, ?o je pokles o 10,3 % oproti vrcholu z roku 2019,“ vy?íslil ISA.

Kým v priemysle pracuje menej ?udí, v iných odvetviach hospodárstva ich pod?a inštitútu pribúda. Od roku 2013 došlo k najvä?šiemu nárastu podielu na zamestnanosti v odvetviach administratívne a podporné služby (1,1 %), zdravotníctvo a sociálna pomoc (1 %), informácie a komunikácia (1 %), ako aj vedecké a technické ?innosti (0,9 %). Podiel priemyslu na celkovej zamestnanosti za toto obdobie naopak klesol o 1,7 %.

?udia, ktorí prešli z priemyslu do služieb, si pravdepodobne vä?šinou platovo prilepšili, odhaduje ISA. Za uplynulú dekádu rástli mzdy v službách (70 %) rýchlejšie ako v priemysle (64 %). „Priemerná mzda v priemysle (1531 eur v roku 2022) aj službách (1518 eur) je porovnate?ná. V sektoroch služieb, kde najviac rástla zamestnanos?, sú ale mzdy vyššie ako v priemysle alebo v nich rástli rýchlejšie,“ pod?iarkol inštitút.

K poklesu zamestnanosti v priemysle v uplynulých rokoch pod?a ISA zrejme prispela pandémia aj energetická kríza. Negatívne ho ovplyv?uje tiež ochladenie zahrani?ného obchodu Nemecka, kde od septembra 2022 klesá dovoz tovarov a koncom vla?ajška tu klesli aj objednávky v automobilovom priemysle. „?alším faktorom môže by? vyššia automatizácia pri výrobe automobilov a v budúcnosti aj prechod na elektrické vozidlá. Autá so spa?ovacím motorom majú totiž okolo 200 pohyblivých ?astíc, zatia? ?o na výrobu elektromobilu je potrebná zhruba desatina,“ doplnil inštitút.