Ako ďalej priblížil, v rámci prevencie už mnohé školy úspešne zaviedli napríklad ranné kruhy, v ktorých majú žiaci príležitosť hovoriť o svojich pocitoch a zážitkoch. Skvelým nástrojom podľa komisára sú aj schránky dôvery, do ktorých deti anonymne hlásia svoje obavy. „Nemenej dôležitá je aktívna práca školského podporného tímu – psychológov, špeciálnych pedagógov a sociálnych pracovníkov, ktorí pomáhajú riešiť konflikty na hlbšej úrovni,“ ozrejmil.
Za kľúčové tiež Mikloško považuje zdôrazňovať hodnoty ako úcta a sebaúcta, ktoré sú jadrom lepších vzťahov. „Ak sa deti naučia rešpektovať seba aj druhých, výrazne sa zníži riziko agresívneho správania,“ poukázal. Objasnil však, že šikana nevzniká v školskom prostredí, ona sa tam iba prejavuje. Korene je potrebné vždy hľadať v rodinnom prostredí a v domácich podmienkach dieťaťa. Deti, ktoré sú vystavené domácemu násiliu, si často prenášajú naučené vzorce správania do kolektívu. Práve fyzická šikana býva najčastejšie spojená s násilím, ktoré deti zažívajú doma. Preto je podľa Mikloška dôležité, aby školy a rodiny spolupracovali a vytvárali prostredie plné porozumenia a podpory.
Úrad komisára pre deti od začiatku roka zaznamenal rastúci záujem škôl o preventívno-osvetové aktivity. „Čoraz viac si školy uvedomujú, že šikana nie je len problém detí, ale aj celého školského prostredia. Preto sa do našich aktivít vo veľkej miere zapájajú aj pedagógovia, s ktorými realizujeme spoločné workshopy a školenia. Doteraz sme od januára oslovili viac ako 1000 detí a 150 pedagógov, ktorým sme poskytli nástroje na lepšiu identifikáciu a riešenie šikany,“ povedal Mikloško a priznal, že jedným z častých problémov pri riešení šikany bolo napríklad to, keď školy trestali všetkých zúčastnených bez hlbšieho skúmania príčin a dynamiky šikanovania.
„Výzvou do budúcnosti je preto nielen bojovať proti šikane, ale budovať školské prostredie, kde sa deti cítia prijaté a rešpektované,“ uzavrel Mikloško.
Zdroj feed teraz.sk
