Od narodenia Tarasa Ševčenka, spisovateľa, básnika, dramatika, filozofa, humanistu a maliara, uplynie v sobotu 9. marca 210 rokov.
Taras Hryhorovyč Ševčenko sa narodil 9. marca 1814 v obci Morynci do rodiny nevoľníkov. Rok po jeho narodení sa rodina presťahovala do obce Kyrylivka. Už v rannom detstve osirel a vyrastal v drsných podmienkach.
Od malička sa zaujímal o ľudové umenie a prejavoval maliarsky talent. Keď sa dostal do sídla panstva ako pomocník v kuchyni, jeho výtvarný prejav si všimol samotný majiteľ panstva Vasilij Engelgardt. V roku 1829 zobral Ševčenka so sebou najskôr do Vilniusu a o dva roky do Petrohradu, kde mu umožnil vzdelávať sa v maliarskom umení.
V Petrohrade sa sedemnásťročný Ševčenko počas štyroch rokov naučil základné maliarske techniky, maľoval portréty a podieľal sa na výzdobe mestského divadla.
V meste na rieke Neva sa zároveň zoznámil s viacerými ukrajinskými a ruskými umelcami, ktorí mu pomohli vykúpiť sa v apríli roku 1838 z nevoľníctva. Umelci získali potrebnú hotovosť 2500 rubľov z lotérie, v ktorej bol cenou portrét spisovateľa Vasilija Žukovského od maliara Karla Briullova. Ševčenko sa stal slobodným človekom. To bola aj podmienka prijatia na Petrohradskú umeleckú akadémiu výtvarných umení, na ktorú sa v tom istom roku aj zapísal.
Jeho výtvarné diela sú rozptýlené po celom svete. Za viaceré z nich získal ešte počas štúdia na akadémii ocenenia (Malý žobrák dáva chlieb psovi, Cigánska veštkyňa). Predpokladá sa, že niektoré z jeho malieb môžu byť ilustráciami k jeho literárnej tvorbe.
Popri maľovaní bola veľkou Ševčenkovovou záľubou aj literatúra. Poéziu začal písať ešte ako nevoľník. V jeho dielach dominuje téma života obyčajných ľudí a vlastné zážitky z vyhnanstva spojené s túhou po rodnej vlasti.
Spracoval viacero námetov z obdobia, keď bol pastierom a na pastvinách sa stretával so slepými muzikantmi, spievajúcimi ukrajinské balady. Už vydanie jeho prvej neveľkej zbierky básní Kobzar (kobzar je hráč na strunovom hudobnom nástroji) v apríli 1840 vyvolalo obrovský ohlas.
V rokoch 1838 až 1841 pracoval na historickej poéme Hajdamaci o protifeudálnom sedliackom povstaní, ktorá vyšla v roku 1842. Pod dojmom nevoľníctva napísal niekoľko poém s revolučným proticárskym a protinevoľníckym podtextom ako napríklad Sen, Tri roky, Kaukaz či Slúžka.
Ocenenie buditeľského významu celého diela popredného slovenského historika, etnografa a slavistu Pavla Jozef Šafárika, ktorého Ševčenko označoval za „najjasnejšie slnko zo všetkých slovanských sĺnk“, je zrejmé z poémy Heretik (1845).
Za účasť v protinevoľníckej Cyrilometodejskej spoločnosti a za písanie „poburujúcich“ básní bol dňa 5. apríla 1847 zadržaný, obvinený z činnosti proti cárovi a potrestaný vyhnanstvom a zákazom umeleckej tvorby. Napriek tomu napísal aj vo väzení a vyhnanstve viacero básní a noviel. Z vyhnanstva sa vrátil po desiatich rokoch s podlomeným zdravím až v roku roku 1857.
Zakladateľ modernej ukrajinskej literatúry Taras Ševčenko zomrel 10. marca 1861 v Petrohrade. Zo svojich 47 rokov prežil 24 rokov ako nevoľník, desať rokov vo väzení a vyhnanstve a 3,5 roka pod policajným dozorom.
Zdroj: kol.: Encyklopédia spisovateľov sveta (1987), https://knu.ua/ua/geninf/osobystosti/shevchenko
Zdroj feed teraz.sk
