„Neslávne. A trpké, najmä po?as tzv. normalizácie,“ takto pre TASR zhodnotil samotný Stanislav Štepka obdobie komunizmu v rámci tvorby RND.
V piatok 26. júla bude ma? dramatik, textár, scenárista, herec, režisér, zakladate? a umelecký šéf RND 80 rokov.
Stanislav Štepka sa narodil 26. júla 1944 v Radošine. Vyštudoval Pedagogickú fakultu v Nitre a novinárstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. U?il na škole v Bojnej, bol redaktorom v U?ite?ských novinách a na prelome 70. a 80. rokov 20. storo?ia pôsobil v redakcii zábavných programov ?eskoslovenského rozhlasu v Bratislave.
Na otázku, ako by zhodnotil prínos RND pre slovenskú kultúru vo všeobecnosti, odpovedal: „To hodnotenie hádam nechám na iných. Ale ak by bolo treba, trochu im pri tom pomôžem: po?as 61. divadelných sezón RND uviedlo 70 pôvodných inscenácií na 11.000 predstaveniach doma a v cudzine takmer pre štyri milióny divákov. Na za?iatku šes?desiatych rokov minulého storo?ia ma o?arila poetika divadiel malých javiskových foriem – najmä pražského divadla Semafor. A tak som sa ako študent v mojej rodnej obci pokúsil o ?osi podobné. Tak nejako v roku 1963 vzniklo moje a naše Radošinské naivné divadlo“.
V roku 1963, ke? vzniklo RND, sa uskuto?nilo aj prvé predstavenie divadla Nemé tváre, alebo Zver sa píše s ve?kým Z.
Po?as svojej existencie prešlo RND vlastným i spolo?enským vývojom. Zažilo šes?desiate roky, sedemdesiate, osemdesiate ovplyvnené Nežnou revolúciou až po sú?asné obdobie. Vždy s humorom a dôvtipom reagovalo na spolo?enské dianie, ?ím si roky získavalo svojich divákov.
Ter?om jeho humoru a satiry sú ?udské slabosti, národná mentalita i moderný spôsob života. Z najslávnejšej éry RND existuje iba minimum Štepkových hier, ktoré boli zaznamenané na nejaké médium. Je š?astím, že medzi ne patrí divadelná hra Alžbeta Hrozná alebo Krw story (1975). Nie je ani z?aleka taká preslávená, ako ?love?ina (1971) alebo Jááánošííík (1970), ale rovnako dobre dokumentuje, akým fenoménom v tom ?ase bola na slovenskej divadelnej scéne RND.
Známy divadelník je autorom i spoluautorom mnohých hier, napríklad: Ako som vstúpil do seba, Nevesta predaná Kubovi, Ženské oddelenie, Kam na to chodíme, Kino Pokrok, Kone?ná stanica, Jááánošííík po tristo rokoch, Súpis dravcov, Kronika komika, Hra o láske, Desatoro, Sedem hlavných hriechov, Stvorenie sveta, Ve?ké ilúzie, Mám okno, Nesladím, Besame mucho. Hrou Generál zložil poctu M. R. Štefánikovi. ?alší divadelný kus s názvom To nemá chybu je trochu trpkým, humorným príbehom o starom novinárovi, ktorý možno až prive?mi pripomína autora hry a jeho životný osud.
Po prvej úspešnej javiskovej správe Stanislava Štepku a RND o dvadsiatom storo?í z poh?adu jeho rodnej obce Radošina na krajinu a národ (Poloobla?no, 1900-1950), uviedlo RND pri príležitosti 50. výro?ia vzniku divadla v roku 2013 druhú trpko-smiešnou komédiu o dvadsiatom storo?í S?ista-jasna s podtitulom Druhá správa o mojom 20. storo?í (1950-2000).
Takmer všetky Štepkove divadelné hry vyšli v knižnej podobe. Medzi rozsiahlejšie vydania patria: Radošinské naivné divadlo I, Radošinské naivné divadlo II, Tri správy, Kam na to chodíme (spoluautori: Milan Lasica a Július Satinský), Tri sny (a doslov do snov), Otcovské znamienka (alebo Sedem naivných hriechov).
Stanislav Štepka sa ako herec objavil vo filmoch Otec má zderie tak ?i tak (1980), Víno vinovaté (1993), Dedinský sen (1984), Tajomstvá pod vie?kami(1989) ?i Ženské oddelenie (1991). Ú?inkoval aj vo filme Juraja Jakubiska Sedím na konári a je mi dobre (1989) a vo filme režiséra Martina Šulíka Záhrada (1995).
Jednej z najslávnejších here?iek RND venoval Stanislav Štepka hraný dokument …a já, Katarína Kolníková, kde predstavil bývalú prvú dámu RND v doposia? málo poznaných a pre širokú verejnos? i v úplne neznámych polohách.
Štepka je držite?om viacerých ocenení. V roku 2005 získal cenu Igric, o rok neskôr mu udelili vyznamenanie prezidenta SR Pribinov kríž II. triedy (2006). V tom istom roku získal Zlaté pero, cenu literárnej kritiky za najhodnotnejšie pôvodné dielo za knihu Desatoro. V júni 2009 dostal výro?nú cenu Literárneho fondu za hru Niekto to rád slovenské. V januári 2012 si prevzal Krištá?ové krídlo ako mimoriadnu cenu za celoživotné dielo. V roku 2013 dostal osobitnú cenu za 50 rokov ú?inkovania Radošinského naivného divadla v podobe plakety 50 Radošinských.
Jeho spomienky na obdobie komunizmu sú nelichotivé: „Hry na verejné uvedenie nám schva?ovala vtedajšia štátna agentúra Slovkoncert a nebola to ve?ká rados?, skôr naopak. Napríklad – neskôr slávneho Jááánošíííka – sme premiérovali v roku 1970, no pokyn z agentúry na oficiálne uvedenie sme dostali až v roku 1979. Celú anabázu okolo schva?ovania a života divadla a spolo?nosti v tamtých rokoch sme tuším najlepšie zrekapitulovali v našej slávnej hre Vygumuj a napíš v Nvotovej réžii a s hudbou Jána Melkovi?a, ktorá mala premiéru v septembri 1989“.
V sú?asnosti pripravuje Štepka s režisérom Jurajom Nvotom obnovený titul Ako sme sa h?adali, ktorý plánujú uvies? na jese? v tomto roku. Takisto na budúcu jar chystá tragickú frašku Pavilón B s hudbou Jána Melkovi?a, ktorá mala v RND premiéru pred štyridsiatimi rokmi a ni? nestratila na aktuálnosti. No a práve teraz píše hru na tému „o hlavách a tvárach“ pod názvom Tvár z bilbordu.
Zdroj feed teraz.sk
