V piatok 15. marca uplynie 170 rokov od narodenia nemeckého lekára, bakteriológa Emila Adolfa von Behringa.
Narodil sa 15. marca 1854 v nemeckom Hansdorfe. Bol najstarším synom u?ite?a, otca mnohopo?etnej rodiny. Študoval na univerzite, ale rodina s 13 de?mi mala problém zaplati? školné. Preto prešiel na vojenskú lekársku školu v Berlíne (Die Kaiser-Wilhelms-Akademie für das militärärztliche Bildungswesen). To mu síce umožnilo na?alej študova?, ale po získaní lekárskeho diplomu mu zárove? vyplynula povinnos? zosta? vo vojenskej službe najmenej desa? rokov.
V roku 1880 zložil štátnu skúšku a poslali ho slúži? do Wohlau a Posen v Po?sku ako asistenta chirurga. Popri praktickej práci sa venoval štúdiu problémov týkajúcich sa septických chorôb. V rokoch 1881 – 1883 skúmal jodoform, ktorý sa používal na lie?enie rán. Zistil, že jodoform nezabíja mikróby, ako sa dovtedy všeobecne predpokladalo, ale neutralizuje jedy vydávané mikróbmi a pôsobí ako antitoxické ?inidlo.
Prvú vedeckú publikáciu uverejnil v roku 1882 pod názvom „Experimentelle Arbeiten über desinfizierende Mittel“ (Experimentálne práce o dezinfek?ných prostriedkoch). Vojenské zdravotníctvo sa totiž ve?mi zaujímalo o prevenciu a boj proti epidémiám.
Od roku 1888 Behring v Berlíne pracoval pod vedením Roberta Kocha na Inštitúte hygieny Berlínskej univerzity. V inštitúte rozvíjal jeho teóriu antitoxínov, ktoré by mohli pomôc? v boji proti záškrtu a tetanu. Na záškrt totiž zomieralo v Nemecku koncom devätnásteho storo?ia viac ako 60.000 detí ro?ne. Tetanus bol pre zmenu hlavnou prí?inou smrti vo vojnách, zabíjal ranených.
Experimenty zah??ali odber vzoriek krvi králika, ktorý bol imunizovaný proti tetanu, a injekciu séra podával neimúnnym myšiam, ktoré sa samy infikovali nasledujúci de? baktériami tetanu. Výsledky ukázali, že vopred ošetrené myši sa stali imúnnymi a nevykazovali žiadne príznaky tetanu, zatia? ?o kontrolné zvieratá uhynuli krátko po infekcii. Ukázali, že antitoxíny (protilátky) produkované jedným zviera?om môžu by? odstránené a použité na imunizáciu iných zvierat.
Následne sa Behringovi podarilo úspešné imunizova? mor?atá, tentokrát proti záškrtu. So spolupracovníkom Wernickem chcel vyrobi? sérum na záškrt, ktoré by chránilo ?udí, ale jeho výroba by bola príliš nákladná. Preto investovali vlastné peniaze do výroby sér z vä?ších zvierat, ako sú ovce.
V roku 1892 dostal Behring finan?né prostriedky od Farbwerke Hoechst, ktorá následne získala práva na výrobu a distribúciu séra. Od roku 1894 za?ala Farbwerke Hoechst dodáva? f?ašti?ky séra proti záškrtu.
Pokrok bol stále pomalý, takže Behring sa rozhodol použi? kone vo veterinárnej škole na získanie vä?šieho množstva séra. Stále však bol problém s ú?innos?ou tejto vakcíny.
V roku 1894 sa Behring stal profesorom hygieny v Halle a o rok nato prijal rovnakú pozíciu v Marburgu. V roku 1897 si fyziológ Paul Ehrlich uvedomil, že sila antitoxínu (protilátok) dosiahla maximálnu silu nie spo?iatku, ale po ur?itom ?ase. S týmito poznatkami bolo možné štandardizova? sérum. Uskuto?nili sa klinické skúšky na chorých de?och v berlínskych nemocniciach a úmrtnos? na záškrt sa znížila na polovicu.
Prvú Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu dostal Behring v roku 1901 za prácu o sérovej terapii proti záškrtu a tetanu.
V roku 1913 vynašiel nový prípravok, ktorý zvýšil imunitu vo?i záškrtu. O rok nato založil Behring-Werke, firmu zaoberajúcu sa vývojom sér a vakcín.
Jeden zo zakladate?ov imunológie a sérológie Emil Adolf von Behring zomrel 31. marca 1917 v Marburgu.
zdroj:www.famousscientists.org
Zdroj feed teraz.sk
