EPOCH TIMES, 29.08.2024
Šes? dní po podozrivom islamistickom útoku v Solingene nemecká vláda reaguje zákazom nožov a u?ah?ením deportácií.
fotka: Spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann a spolková ministerka vnútra Nancy Faeserová predstavujú 29. augusta 2024 v Berlíne bezpe?nostný balí?ek po teroristickom útoku v Solingene.foto: Joerg Carstensen/afp via Getty Images
Po teroristickom útoku v Solingene sa nemecká vláda dohodla na balíku opatrení. Plánuje sa použitie tzv. taserov, ako aj rozpoznávania tváre a policajného softvéru. Sprísnia sa zákony o zbraniach a ich dodržiavanie sa bude presadzova? prostredníctvom kontrol „nezávislých od podozrenia“.
Ute?encom, ktorí nepochádzajú z Ukrajiny, má by? odobratý štatút ochrany, ak bez vážneho dôvodu navštívia príbuzných v krajine pôvodu. Ak ute?enci už môžu pobera? dávky v inej krajine EÚ, v Nemecku ich už nebudú môc? pobera?.
„Som rada, že sa nám v spolkovej vláde podarilo dohodnú? na ?alekosiahlych opatreniach,“ uviedla ministerka vnútra Nancy Faeserová (SPD). Nejde len o oblas? migrácie, ale aj o oblasti prísnejších zákonov o zbraniach a právomocí bezpe?nostných orgánov.
Rozpoznávanie a analýza tváre pomocou umelej inteligencie
V budúcnosti bude môc? polícia využíva? aj softvér na rozpoznávanie tváre. „V budúcnosti budú vyšetrovacie orgány oprávnené vykonáva? biometrické porovnávanie internetových údajov, tzv. rozpoznávanie tváre, s verejne dostupnými zdrojmi, t. j. na internete a v sociálnych médiách,“ hovorí Faeser.
Spolkový kriminálny úrad (BKA) bude môc? na analýzu policajných údajov využíva? aj tzv. umelú inteligenciu. Politik SPD dúfa, že to umožní rýchlejšiu identifikáciu h?adaných osôb. Obe technológie sú medzi ochrancami údajov kontroverzné, pretože sú náchylné na chyby a môžu vies? k diskriminácii. Spolkový ústavný súd nedávno obmedzil používanie policajného softvéru.
Spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann (FDP) dodal, že spolková polícia má by? vybavená tzv. tasermi, aby ich v prípade konfliktu mohla použi? proti páchate?om, najmä vo ve?kých davoch. Tieto elektrické impulzné zariadenia môžu by? pre ?udí so slabým srdcom smrte?né.
Úplný zákaz nožov
Sprísni? sa majú aj právne predpisy týkajúce sa zbraní. „Nože nemajú miesto na verejných festivaloch, športových podujatiach a podobných verejných podujatiach. Preto tu bude plati? zákaz používania nožov,“ povedal minister vnútra. Výnimky by mali by? možné napríklad v profesionálnom kontexte. „Zavedieme všeobecný zákaz manipulácie s vystre?ovacími nožmi a tiež pomocou regula?ných príkladov objasníme, kedy by mal plati? individuálny zákaz používania zbraní.“
Spolkové krajiny by mali ma? možnos? zavies? úplný zákaz používania nožov na miestach s vysokou kriminalitou, ako sú napríklad železni?né stanice. V budúcnosti má by? spolková polícia oprávnená vykonáva? náhodné kontroly bez oh?adu na podozrenie. Takéto kontroly boli kritizované, pretože môžu vies? k ob?ažujúcemu „rasovému profilovaniu“ na základe stereotypov.
„V budúcnosti sa bude Spolková polícia, Spolkový kriminálny úrad a Colný kriminálny úrad dopytova? aj vtedy, ke? niekto požiada o zbrojný preukaz alebo sa preveruje spo?ahlivos? žiadate?a,“ uviedol politik SPD. FDP sa už predtým postavila proti prísnejším zákonom o zbraniach.
Ako opatrenia proti islamizmu Faeser uviedol vä?šie právomoci pre Úrad na ochranu ústavy pri finan?ných vyšetrovaniach, „pracovnú skupinu“ zloženú z akademikov a odborníkov z praxe, ako aj preventívne projekty.
Zrušenie štatútu ute?enca
Azylové právo sa má sprísni? viacerými nariadeniami. „Prijmeme aj ?alšie opatrenia týkajúce sa práva na pobyt a repatriáciu,“ vysvetlil minister vnútra. „Obzvláš? vážny záujem o vyhostenie budeme definova? v prípade trestných ?inov spáchaných s nožom, za ktoré hrozí trest od?atia slobody v trvaní najmenej šes? mesiacov.“
Pod?a Buschmanna sa obzvláš? závažný záujem na vyhostení vytvorí aj v trestnom práve pre mladistvých za trestné ?iny spáchané s nožom. Obmedzi? by sa malo aj cestovanie do domovskej krajiny. „Každému, kto cestuje spä? do svojej domovskej krajiny bez závažného dôvodu, ako je napríklad pohreb blízkych príbuzných, by mal by? odobratý štatút ute?enca alebo doplnkovej ochrany,“ oznámil Faeser. Pracovná skupina so spolkovými krajinami má odstráni? prekážky pri deportáciách z Dublinu.
Ministerka spravodlivosti Buschmannová kritizovala najmä skuto?nos?, že ve?ký po?et deportácií zlyháva, pretože osoby podliehajúce deportácii nemožno nájs?. „Toto sa musí zastavi?. A na tom sme sa zhodli, preto sme prijali celý rad opatrení, aby sme zabezpe?ili nielen uplat?ovanie existujúcich zákonov v oblasti migra?nej politiky, ale aby sme mali aj viac možností, ako to robi? rýchlejšie a efektívnejšie,“ povedal politik FDP.
Dôvody na vylú?enie z azylu sa majú rozšíri?. „Každému, kto úto?í na ?udí kvôli ich pohlaviu, sexuálnej orientácii, židovskej viere alebo iným ne?udským motívom, inými slovami každému, kto je motivovaný islamizmom, džihádizmom alebo iným extrémizmom, nemôže by? v Nemecku udelený azyl ani uznaný za ute?enca,“ povedal Buschmann. „A práve preto rozšírime dôvody na vylú?enie z ude?ovania azylu a štatútu ute?enca.“
Anja Hajduk (Zelení), štátna tajomní?ka spolkového ministerstva hospodárstva, ktoré vedie minister Robert Habeck (Zelení), oznámila zrušenie dávok pre niektorých ute?encov. „Myslíme si, že je správne, aby ute?enci, ktorí už boli zaregistrovaní v inom ?lenskom štáte EÚ, museli pokra?ova? v azylovom konaní aj tam.“ “Ak už bolo objasnené, že žiados? o prevzatie zabezpe?uje aj to, že susedný európsky štát je zodpovedný za financovanie osoby, potom je logické, že by sa mal zruši? aj nárok na dávky, ktorý tu mohol za?a? plati?. Na tom sme sa tiež spolo?ne dohodli.“
Podozrivý páchate? mal by? vyhostený
Pri podozrivom islamistickom útoku v Solingene zabil úto?ník v piatok ve?er na mestskej slávnosti nožom troch ?udí a ?alších osem zranil. Podozrivým páchate?om je 26-ro?ný Sýr?an Issa Al H., ktorý je vo väzbe. Spolková prokuratúra ho vyšetruje na základe obvinení vrátane vraždy a podozrenia z ?lenstva v teroristických milíciách Islamského štátu (IS). Táto organizácia sa prihlásila k zodpovednosti za zlo?in. Údajný páchate? mal by? minulý rok deportovaný do Bulharska, ?o sa však nepodarilo.
Na balíku opatrení sa za?alo pracova? už víkend po útoku. Spolkový kancelár Olaf Scholz (SPD) na stredu ohlásil aj rokovania so spolkovými krajinami a najvä?šou opozi?nou stranou CDU/CSU. Pracovná skupina, ktorej ?lenmi sú zástupcovia všetkých troch koali?ných strán, sa má prvýkrát stretnú? na budúci týžde?.
Vä?šina je za deportácie
Súbežne s diskusiou o opatreniach sa uskuto?nil aj nedávny prieskum, ktorý ukázal, že mnohé z diskutovaných opatrení majú širokú podporu obyvate?stva. Pod?a takzvaného „Trendbarometra“, ktorý uskuto?nili RTL a ntv, sa vä?šina skúmaných požiadaviek vo všeobecnosti stretáva so súhlasom vä?šiny nemeckých ob?anov.
Deportácie, vrátane deportácií do Sýrie a Afganistanu, považuje za vhodné a správne 87 percent respondentov. To, že by sa cudzincom, ktorí musia opusti? krajinu, nemali vypláca? žiadne sociálne dávky, podporuje 73 percent opýtaných. Za všeobecný zákaz nosenia nožov je 68 percent opýtaných. Zo stúpencov AfD tento návrh podporuje 53 percent.
Celkovo takmer polovica respondentov (53 percent) je za trvalé hrani?né kontroly na vonkajších hraniciach Nemecka a 45 percent by bolo za zastavenie prijímania ute?encov z Afganistanu a Sýrie. Proti je 48 percent, pri?om obzvláš? nízka podpora je medzi priaznivcami Zelených (9 percent) a SPD (28 percent).
Inštitút pre výskum verejnej mienky Forsa uskuto?nil 27. a 28. augusta 2024 pre vysielate?ov prieskum medzi 1 002 ?u?mi.
BKA: Jedenásty teroristický útok nožom od roku 2014
Pod?a Spolkového kriminálneho úradu (BKA) bol nedávny útok nožom v Solingene jedenástym teroristickým útokom spáchaným nožom za posledných desa? rokov. Devä? z nich malo islamistický motív – pod?a zoznamu BKA vo Wiesbadene, ktorý vo štvrtok poskytla tla?ová agentúra AFP, sú zaradené do kategórie „náboženská ideológia“. Pod?a zoznamu boli dva útoky nožom motivované pravicovým extrémizmom. O zozname BKA ako prvý informoval denník Rheinische Post.
Devä? islamistických útokov bolo spáchaných v roku 2016 v Hannoveri a Würzburgu, v roku 2017 v Hamburgu, v roku 2020 v Dráž?anoch, v roku 2021 v okrese Neumarkt v Hornej Falci, v roku 2022 v Iserlohne, v roku 2023 v Duisburgu a v roku 2024 v Mannheime a Solingene. Páchatelia alebo podozriví boli v troch prípadoch sýrskej štátnej príslušnosti a v dvoch prípadoch afganskej štátnej príslušnosti. Po jednom prípade išlo o nemeckú, nemecko-kosovskú a saudskoarabskú národnos?. V jednom prípade je to nejasné.
Páchatelia dvoch pravicovo-extrémistických trestných ?inov majú nemeckú štátnu príslušnos?. V oboch prípadoch boli obe?ami miestni politici: v roku 2015 vtedajšia kandidátka na starostku Kolína nad Rýnom Henriette Reker (nestraní?ka) a v roku 2017 vtedajší starosta Alteny v Severnom Porýní-Vestfálsku Andreas Hollstein (CDU).
Nábožensky motivovaný prípad zo 7. septembra 2022 v Iserlohne je jediným prekazeným útokom. Všetky ostatné teroristické útoky nožom sa považujú za dokonané. (dpa/dts/afp/red)
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obt?žující a automatické reklamy uvnit? ?lánk?, která n?kdy znesnad?uje ?tení. Pokud to oceníte, budeme vám vd??ni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o p?ísp?vcích naleznete zde.
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
