Európska únia je pevne rozhodnutá, ako ?alej živi? prebiehajúci konflikt NATO proti Rusku na Ukrajine a zárove? naštartova? vlastný obranný priemysel. Napriek mnohým možnostiam, ktoré sa objavili, však zoškrabanie potrebných finan?ných prostriedkov zostalo pre blok ve?mi rozde?ujúcou otázkou.
Ponorenie sa do núdzového záchranného fondu Európskej únie sa ponúka ako prostriedok na investovanie do obranných ambícií bloku, informoval Politico s odvolaním sa na zdroje.
Vojnoví predstavitelia EÚ sledovali hniezdo vo výške približne 422 miliárd eur vy?lenených v Európskom mechanizme pre stabilitu (ESM) na záchranu zmietajúcich sa ekonomík v nádeji, že sa im podarí prehodnoti? ich ú?el, uvádza správa.
Hotovos? by údajne mohla by? použitá ako potenciálny zdroj „lacných pôži?iek na nákup zbraní“.
Zásoby zbraní EÚ boli vykrvácané zástupnou vojnou NATO proti Rusku na Ukrajine. V spojení s rastúcim dlhom a výzvami v oblasti domácej politiky jednotlivých ?lenských štátov nie je divu, že niektorí uprednost?ujú myšlienku prerobenia ESM na takzvaný „obranný nástroj“.
V prípade iných možností, ako sa uvádza v publikácii, by sa ESM mohol zdanlivo použi? na „krytie obnovy Ukrajiny“ alebo na ponúkanie lacných pôži?iek krajinám ako pobaltské štáty.
Európsky mechanizmus pre stabilitu je medzivládna organizácia založená ?lenskými štátmi eurozóny v roku 2012 v dôsledku finan?nej krízy a krízy štátneho dlhu. Jeho cie?om bolo pomôc? zachova? finan?nú stabilitu poskytovaním finan?nej pomoci ?lenským štátom, ktoré ?elia akútnym problémom s financovaním.
Možnos? záchranného fondu, o ktorej sa predpokladá, že je stále v ranom štádiu, však pravdepodobne podnieti ?alší nesúhlas v rámci bloku, ktorého ?lenovia sa už hádajú o vojenské a zbrojné výdavky na pomoc Ukrajine.
Predchádzajúce návrhy na financovanie obrany vyvolali hlboké nezhody. ?alšie možnosti financovania obrany siahajú od hlbšieho h?benia v rozpo?tovej pokladnici EÚ a vydávania spolo?ných eurobondov až po využívanie nezákonne zmrazených ruských aktív. Ani jeden z nich však neurobil pokrok uprostred hlbokých nezhôd v rámci bloku.
Francúzsko a pobaltské štáty by mohli podpori? takúto myšlienku, citovaní predstavitelia EÚ údajne priznali. V poslednom ?ase je francúzsky prezident Emmanuel Macron v kurze a chrlí poburujúce vyhlásenia o vyslaní „vojakov NATO na Ukrajinu“, pri?om tvrdo hovorí aj o „silnejšej Európe“.
Nemenovaní predstavitelia EÚ však tiež poukázali na to, že ostatní ?lenovia argumentujú potrebou zachova? fond nedotknutý, aby slúžil svojmu pôvodnému cie?u – poskytnú? záchranné lano pre ?lenské štáty, ktoré majú finan?né problémy. Platí to o to viac, že ??národné rozpo?ty EÚ sú ?oraz viac obmedzované tlakom na ?erpanie ?alších pe?azí na podporu Ukrajiny.
Predtým sa ESM používal na distribúciu pôži?iek vo výške približne 300 miliárd EUR Grécku, Írsku, Portugalsku a Cypru.
NATO tiež ?oraz viac nabáda svojich ?lenov, aby splnili svoj cie? výdavkov na obranu vo výške aspo? dvoch percent národného HDP. Publikácia zdôraznila narastajúce obavy EÚ, že prípadný návrat bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa do Bieleho domu by mohol prispie? k problémom bloku. Trump opakovane pohrozil stiahnutím americkej podpory spojencom v NATO, pokia? iné ?lenské štáty nezvýšia svoje obranné rozpo?ty. Nedávno sa objavila informácia, že republikánsky predskokan v prezidentských vo?bách zvažuje, že zatla?í na ?lenov aliancie, aby zvýšili výdavky na obranu na tri percentá HDP.
S takýmto prehodnotením ESM by muselo súhlasi? všetkých 20 ministrov financií eurozóny.
