Súdny proces sa koná na bosnianskom štátnom súde v hlavnom meste Sarajevo. Dodikovi právni zástupcovia viackrát požadovali o jeho odro?enie pre rôzne procesné záležitosti – Dodik napríklad protestoval proti sudcom, o ktorých tvrdil, že sú vo?i nemu zaujatí.
Prokurátori obvinili Dodika ešte v auguste v súvislosti s podpisom zákonov, ktoré na území bosnianskej Republiky srbskej pozastavujú výkon rozhodnutí ústavného súdu BaH a Vysokého predstavite?a OSN pre Bosnu a Hercegovinu Christiana Schmidta.
V pondelok jeho právny tím znovu apeloval na výmenu novovymenovanej sudkyne Seny Uzunovi?ovej, pri?om argumentoval jej údajnou zaujatos?ou. Sudky?a aj napriek protestom vodcu bosnianskych Srbov naliehala na prokurátorov, aby obžalobu pre?ítali.
„Obhajoba má právo vyjadri? svoje názory a poda? žiadosti, ale sme tu kvôli obžalobe, ktorú podala prokuratúra,“ uviedla Uzunovi?ová. Pod?a prokurátorov Dodik sa dopustil trestného ?inu tým, že nedodržal rozhodnutia Christiana Schmidta.
Na otázku sudkyne, ?i porozumel obžalobe, Dodik v pondelok odpovedal, že nepochopil žiadnu jej ?as? a že ide „o prekrúcanie faktov“. Tvrdil tiež, že obžaloba „nebola podložená jediným faktom a bola vykonaná pod politickým tlakom nekompetentných prokurátorov“.
Vysoký predstavite? OSN pre Bosnu môže v rámci svojich právomocí presadzova? zákony a odvoláva? predstavite?ov, ktorí pod?a neho obmedzujú implementáciu mierovej dohody podpísanej po ob?ianskej vojne medzi rokmi 1992-1995 v americkom Daytone.
Odvtedy je Bosna a Hercegovina rozdelená na dve poloautonómne entity – moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiku srbskú (RS). Dodik ako prezident RS dlhodobo agituje za odtrhnutie tejto entity od BaH, za posledné dva roky však svoje úsilie ešte zintenzívnil.
Daytonská mierová dohoda zaviedla pravidlá s cie?om zabráni? krajine rozpúta? ?alšiu vojnu. Na ich základe každý predstavite? v Bosne, ktorý nevykoná rozhodnutie medzinárodného vyslanca alebo mu akýmko?vek spôsobom bráni, môže by? uväznený na šes? mesiacov až pä? rokov.
Bosnianski Srbi neuznávajú Schmidta – bývalého nemeckého ministra – ako vysokého predstavite?a s odôvodnením, že nebol schválený Bezpe?nostnou radou OSN.
Zdroj feed teraz.sk
