Voľne žijúce zvieratá vrátane vtákov reagujú na nečakaný hluk preľaknutím a okamžitou snahou o únik. „Zvukový efekt pyrotechniky vyvoláva podľa výskumov silnejšiu reakciu než vizuálny, vtáky zrejme vnímajú aj tlakovú vlnu výbuchu. Zvýši sa im srdečný rytmus, produkcia stresových hormónov, prehĺbi sa ostražitosť, nastúpi úzkosť, strach, únikové reakcie, panika,“ povedala Lucia Deutschová z RPS.
Vtáctvo podľa Romana Slobodníka z RPS prichádza v dôsledku ľudských aktivít o svoje prirodzené prostredie a musí sa neustále prispôsobovať zmenám. „Štúdia, ktorá sledovala vplyv novoročných osláv na radaroch, preukázala masívne pohyby vtáctva v širokom okolí, obzvlášť v prvých minútach Nového roka, keď sú oslavy najmohutnejšie. Vyplašené vtáctvo vyletelo aj o stovky metrov vyššie než pri bežných preletoch,“ poznamenal s tým, že zníženie letovej aktivity vtákov nastalo 90 minút po polnoci. „Za ten čas mohli vtáky preletieť značnú vzdialenosť (niekoľko kilometrov), pričom namiesto odpočinku boli nútené k aktivite, skonštatoval odborník.
Slobodník tvrdí, že strata energie v zime či pri nepriaznivých poveternostných podmienkach môže znamenať oslabenie vtákov. Tie sú následne náchylnejšie na choroby a dochádza aj k úhynom.
Zmätené, dezorientované vtáctvo často podľa Slobodníka naráža do prekážok. Ide o presklené časti budov, zastávky či elektrické vedenia. Mnohé záchranné stanice pre živočíchy prijímajú po Silvestri zranené vtáky. „Ak ľudia nájdu živé vtáča, najlepšie je poradiť sa s odborníkom, napríklad zo záchrannej stanice,“ dodal.
Deutschová pred použitím pyrotechniky odporúča čo najskôr, ideálne v priebehu niekoľkých dní, odstrániť všetky kŕmidlá a iné lákadlá pre vtáctvo. Ak nie je možné odstránenie, treba ich zakryť. V zime podľa nej vtáky odpočívajú v kŕdľoch častejšie ako inokedy, a tak je riziko používania pyrotechniky v blízkosti krovín, lesov, parkov, záhrad i vodných plôch veľmi vysoké. „Keď vtáctvo niekde nevidíte, neznamená, že tam nie je,“ podotkla Deutschová.
Zdroj feed teraz.sk
