„Ak ?udia vnímajú kvalitu demokracie vo svojej krajine ako zlú, nedôverujú práve tým inštitúciám, ktoré ich majú chráni?, vnímajú vysokú korupciu a sociálnu nerovnos?, zvyšuje to ich podozrievavos? vo?i úmyslom elít. A je to prirodzené,“ uviedla Magdaléna Adamus z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spolo?enských a psychologických vied (CSPV) SAV.
V nepriaznivom a negatívne vnímanom sociálnom prostredí sú pod?a jej slov šance, že znevýhodnených ?udí elity ohrozia vyššie. „Za takýchto podmienok sa konšpira?né presved?enia nejavia ako nedostatok racionality jednotlivcov, ale skôr ako ich prirodzená reakcia na ohrozujúcu realitu,“ skonštatovala.
Jedným z takýchto faktorov, ktoré navodzujú pocit, že elity sa snažia oklama? a ublíži? ?u?om na nižších spolo?enských prie?kach, je pod?a Evy Ballovej Mikuškovej z CSPV SAV prežívaná finan?ná neistota.
„Proces obvi?ovania elít oslabuje dôveru vo?i inštitúciám, elitám a establišmentu, ke?že sú v celom príbehu vnímaní ako spolupáchatelia sprisahania a zneužívania oby?ajných ?udí. Preto osoby, ktoré žijú v nepriaznivých životných podmienkach, môžu prejavova? viac antiestablišmentových postojov a viac nedôvery vo?i elitám, ktoré považujú za zodpovedné za svoju situáciu a stav krajiny,“ dodala Ballová Mikušková.
Zdroj feed teraz.sk
