Husák chcel pod?a neho amnestiou oslabi? tlak demonštrácií, ktorý od 17. novembra 1989 kontinuálne narastal. „Prišiel za mnou dozorca, povedal mi, aby som si zobral veci a išiel za ním. Išli sme k riadite?ovi väznice, ktorá sa nachádza v Justi?nom paláci v Bratislave. Riadite? mi povedal, že som dostal amnestiu a že môžem ís? domov,“ spomína ?arnogurský.
Spolo?enská atmosféra sa pod?a neho v priebehu nieko?kých mesiacov, ke? bol uväznený, úplne zmenila. „Zobral som si do tašky veci, sadol na elektri?ku a išiel domov do Dúbravky. Jeden bod obvinenia proti mne bol, že som v júli 1989 na zhromaždení pri pamätníku Štefánika v Predmieri žiadal slobodné vo?by. Ke? som išiel domov z väzenia, boli steny domu posprejované nápisom: Žiadame slobodné vo?by. Vtedy to už žiadal každý,“ povedal.
Pozrite si rozhovor s Jánom ?arnogurským v TASR TV:
Ke? prišiel domov, zistil, že jeho manželka je v Prahe a stále ešte bojuje za jeho prepustenie z väzby. „Nevedela, že ma už pustili. Neskoro ve?er sa vrátila vlakom domov. Deti boli doma, svokra bola pri de?och. Pozerali sme televíziu, kde bola diskusia, v ktorej boli aj disidenti, medzi nimi aj Miroslav Kusý, ktorý už bol na slobode,“ spomína ?arnogurský.
Spolu s Miroslavom Kusým, Hanou Ponickou, Antonom Seleckým a Vladimírom Ma?ákom boli uväznení krátko potom, ako v auguste 1989 vyzvali ?udí, aby si po?as výro?ia okupácie z roku 1968 uctili jej obete položením kvetov na miesta, kde zahynuli.
?arnogurský sa však už roky predtým angažoval najprv ako advokát disidentov a neskôr, ke? už nesmel vykonáva? advokátsku prax, sa sám stal jedným z disidentov. Spolu s Jánom Langošom sa podie?al napríklad na príprave samizdatu Bratislavské listy.
Pri ich distribúcii zasa pod?a ?arnogurského hrali dôležitú úlohu ?udia z tajnej cirkvi, ktorá bola na Slovensku najsilnejšou zložkou odporu vo?i režimu.
Obhajoba disidentov v kontexte totalitného režimu bola pod?a ?arnogurského komplikovaná, v niektorých prípadoch však bolo možné dosiahnu? miernejší trest. „Ke? som niekoho obhajoval, napríklad signatára Charty´77 za to, že podpísal chartu, tak ja som obhajoval na súde, ale zárove? všetky údaje o tom procese, kto je sudca, koho stíhajú a za ?o, išli na Západ, do redakcií, povedzme Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky,“ poznamenal ?arnogurský.
Tieto vysiela?e boli v tom ?ase v ?eskoslovensku zakázané, ale medzi ?u?mi populárne a takto pomáhali vytvára? mediálny tlak na podporu disidentov. „Boli traja sudcovia, z toho iba jeden profesionál a dvaja boli ?udoví sudcovia. V bežných procesoch prišli domov a susedia vôbec nevedeli, ?o robili cez de?. Ale v týchto prípadoch vedeli, že aj ich susedia budú vedie?, k ?omu sa prepoži?ali,“ poznamenal ?arnogurský.
Vypo?ujte si rozhovor s J. ?arnogurským vo forme PODCASTU:
Prax advokáta bola pre neho do istej miery výhodou aj po uväznení, ke?že poznal tak pomery vo väznici, ako aj jej zamestnancov. „Oni ma poznali a ja som povä?šine poznal ich ako advokát, ke? som ešte mohol chodi? do väznice navštevova? svojich klientov. Ja som vedel, ?o nesmiem robi? a to som nerobil a oni vedeli, ?o si vo?i mne nemôžu dovoli?,“ spomína na ?as strávený za mrežami.
Na otázku, v ?om vidí najvä?ší význam udalostí z novembra 1989, ?arnogurský odpovedá jednoducho, že bol v páde komunistického režimu. Ten pod?a neho systematicky porušoval ?udské práva a za Západom zaostával aj sociálne a ekonomicky.
De? boja za slobodu a demokraciu 17. novembra pod?a ?arnogurského patrí všetkým slovenským ob?anom, lebo sa do? v roku 1989 postupne zapojili prakticky všetky vrstvy spolo?nosti.
Novembrové demonštrácie síce pod?a neho spustili študenti, ktorí využili fakt, že 17. november je Medzinárodným d?om študentstva, v ?ase, ke? sa on dostal von z väzenia, však už na tieto protesty chodili prakticky všetci a študenti na nich boli menšinou. „Aj to hovorí o tom, že už bol naozaj najvyšší ?as, aby komunizmus skon?il,“ poznamenal ?arnogurský.
Zdroj feed teraz.sk
