Pod?a Peeperkorna zranenia približne 6000 pacientov súvisia s prebiehajúcim konfliktom, ?alších 2000 sú bežní pacienti. Pred za?iatkom vojny bolo pod?a neho z Pásma Gazy do východného Jeruzalema a na Západný breh Jordánu odoslaných 50 až 100 pacientov denne. Približne polovicu tvorili pacienti trpiaci onkologickými ochoreniami.
Od 7. októbra do 20. februára odoslali na lekárske ošetrenie mimo Pásma Gazy len 2293 pacientov, pri?om do tohto procesu bola zapojená WHO, orgány v Pásme Gazy, Izraeli a Egypte a riaditelia nemocníc, uviedol Peeperkorn a dodal, že WHO od novembra nalieha na zefektívnenie systému medicínskej evakuácie a „nerozumieme… pre?o sa to v podstate nedeje„.
Egypt, ?alšie krajiny na Blízkom východe a niektoré európske krajiny navrhli, že prijmú pacientov a ich sprievodcov.
„Chceme vidie? a snažíme sa o organizovanú, stabilnú medicínsku evakuáciu. Predovšetkým pre pacientov, ktorí to potrebujú a zaslúžia si kvalitnejšiu lie?bu,“ povedal Peeperkorn. „Zárove? by to pomohlo zmierni? obrovský stres, ktorému sú vystavené tieto kolabujúce zdravotnícke služby v Gaze,“ dodal. Až 23 z celkovo 36 nemocníc v Pásme Gazy pod?a neho nefunguje a prevádzka ostatných je len ?iasto?ná.
Vojna v Pásme Gazy vypukla 7. októbra po útoku hnutia Hamas na Izrael, ktorý si pod?a AFP vyžiadal asi 1160 obetí. Militanti okrem toho uniesli aj rukojemníkov, pri?om zhruba 130 z nich je stále v Pásme Gazy.
Odvetné vojenské akcie Izraela a pozemná ofenzíva v Pásme Gazy si pod?a tamojších úradov vyžiadali vyše 30.600 obetí.
Zdroj feed teraz.sk
