WOKERI sa odmeňovali s pocitom rebelovV Denníku N o odmeňovaní uvedomelých umelcov píšu: „Sú to ocenenia za hudbu, ale sú také roky, keď sa na ich udeľovaní ne…

WOKERI sa odmeňovali s pocitom rebelov
V Denníku N o odmeňovaní uvedomelých umelcov píšu: „Sú to ocenenia za hudbu, ale sú také roky, keď sa na ich udeľovaní nedá hovoriť len o hudbe. Hovorilo sa o solidarite s Ukrajinou, o pokračovaní iniciatívy Slovenská Tepláreň…“
O vojne v Iraku o ktorej na udeľovaní cien v roku 2003 hovoril Tibor Eliot Rostas nepadlo v tých časoch ani slovo. Státisíce mŕtvych vtedy ospravedlňoval Štefan Hríb z týždňa tak, že je to spravodlivá vojna, ktorú si Irak zaslúži. Pamätáte sa? Hríb v roku 2010 písal o vojne v Iraku: „Každá vojna je strašná. Ale nie každá je chybou a zločinom.“
Vždy ten dvojitý meter. Podobne ako teraz, sa nehovorilo o solidarite s obeťami kyjevského režimu na Donbase od roku 2014 a samozrejme nehovorilo sa ani o mŕtvych deťoch, ktoré vyvraždila izraelská okupačná armáda v Palestíne a ktorých počet je za 4 mesiace vyšší, ako počet detských úmrtí vo všetkých konfliktoch za posledné 4 roky na celom svete.
Ale to dôležité nie je, dôležité je byť woke a v progresívnom outfite. Gratulujeme vám, muzikanti…
Hríb to povedal aj za vás:
„USA sú najsilnejšia krajina sveta. Majú najmocnejšiu armádu, najvyspelejšiu ekonomiku, ale aj potrebný pocit zodpovednosti za chod sveta.“
¤