Styron dlhodobo trpel depresiami a skúsenos? s týmto ochorením opísal v diele Darkness Visible: A Memoir of Madness (Vidite?ná temnota: Pamäte šialenstva, 1990). Otec budúceho spisovate?a, patril k južanským liberálom a odmietal rasizmus. Trpel chronickými depresiami, ktoré po otcovi zdedil aj jeho syn. V roku 1939 zomrela Styronova matka na následky rakoviny prsníka.
William Styron sa narodil 11. júna 1925 v meste?ku Newport News v americkom štáte Virgínia. Jeho rodisko sa nachádza nie?o cez 100 kilometrov od miesta povstania otrokov z 19. storo?ia, na ?ele ktorého stál Nat Turner. Práve ten, ktorý sa je aj hlavnou postavou Styronovho slávneho románu.
Stredoškolské štúdium absolvoval na Hilton School, Morrison High School a Christchurch School. Potom sa zapísal na Davidson College, odkia? však odišiel, lebo sa prihlásil krátko pred koncom druhej svetovej vojny do amerického námorníctva. Dosiahol hodnos? poru?íka, ale Japonsko kapitulovalo skôr, ako stihla Styronova lo? opusti? San Francisco. Po vojne študoval na Duke University, ktorú v roku 1947 ukon?il bakalárskym titulom z angli?tiny.
Po štúdiu pracoval na pozícii editora vo vydavate?stve McGraw-Hille v New Yorku. Utrpenie z tejto práce neskôr opísal aj v autobiografickej pasáži v románe Sofiina vo?ba. Z vydavate?stva odišiel po dohode a za?al písa? prvý román, ktorý vyšiel v roku 1951 pod názvom Lie Down in Darkness (Odpo?ívaj v temnote). Román mu priniesol uznanie a Rímsku cenu (Prix de Rome).
Úspech si ve?mi neužil, za?ala sa totiž vojna v Kórei a on narukoval do armády. Slúžil v námornej pechote, ale v roku 1952 ho z armády prepustili pre problémy so zrakom. Skúsenosti z výcvikového tábora Camp Lejeune v Severnej Karolíne opísal v próze The Long March (Dlhý pochod) z roku 1956.
Ešte pred vydaním tohto románu strávil dlhší ?as v Európe. Najprv v Paríži, kde stál pri vzniku dnes už legendárneho literárneho ?asopisu The Paris Review, a potom v Ríme, kde sa v roku 1953 zosobášil s americkou poetkou Rose Burgunderovou, s ktorou mal neskôr tri deti.
Zážitky z pobytu v Európe zaznamenal v románe Set This House on Fire (Zapá? tento dom), ktorý vyšiel v roku 1960. Dielo však prijala americká kritika s rozpakmi, ?o Styrona zabrzdilo v ?alšom písaní. Zlom nastal v roku 1967, ke? po viacro?nom výskume vydal román Priznanie Nata Turnera, fiktívne memoáre otroka, ktorý v roku 1831 stál na ?ele krvavej vzbury otrokov vo Virgínii.
Za román zverejnený v ?ase vrcholiaceho hnutia za ob?ianske práva v Spojených štátoch dostal Pulitzerovu cenu. Niektorí však dielo kritizovali a jeho autorovi vy?ítali, že z Turnera urobil nerozhodného a zženštilého slabocha. Tvrdili, že ako biely južanský protestant nemohol skuto?ne pochopi? myšlienky otroka privezeného z Afriky. Na jednu z kritík Styron odpovedal: „Pisatelia fikcie majú povinnos? ´meditova?´ o histórii a prinies? porozumenie prostredníctvom imaginácie.“
O dvanás? rokov neskôr vyšiel Styronovi jeho najslávnejší román Sofiina vo?ba (1979), v ktorom za?ínajúci spisovate? Stingo, 22-ro?ný neskúsený južan, zavedie ?itate?a do New Yorku v roku 1947. V nájomnom dome v Brooklyne sa spriatelí s Nathanom, temperamentným židovským intelektuálom a so Sophiou, krásnou a krehkou po?skou katolí?kou. Sophia pred ním postupne odkrýva svoju minulos? z predvojnového Po?ska, koncentra?ného tábora a napokon aj najvä?šie tajomstvo – drastickú vo?bu, ktorá ju navždy pozna?ila.
Sofiina vo?ba patrí dodnes k literárnym bestsellerom a nemenej slávnym sa stalo aj filmové spracovanie románu z roku 1982, o ktoré sa postaral režisér Alan J. Pakula. Hlavnú postavu v snímke stvárnila Meryl Streepová, ktorej výkon ocenili Oscarom. Ešte pred nakrúcaním filmu sa však producenti rozhodovali medzi Streepovou a slovenskou here?kou Magdou Vášáryovou, ktorá do Ameriky vycestovala a zú?astnila sa na konkurze. Sám Styron presadzoval práve ju, ale producenti sa napokon rozhodli pre Streepovú.
Úspešného spisovate?a dlhodobo trápili depresívne prejavy a nálady, ktoré nezriedka riešil alkoholom. V neskoršom veku sa rozhodol, že musí presta? pi? a skon?il na liekoch proti poruchám nálady, ktoré sa vyvinuli po tom, ?o sa vzdal alkoholu. Lieky však u neho vyvolali suicidálnu depresiu, kvôli ktorej bol od decembra 1985 do februára 1986 hospitalizovaný.
Po prepustení z nemocnice napísal dielo Darkness Visible: A Memoir of Madness (Vidite?ná temnota: Pamäte šialenstva, 1990), v ktorom opisuje, ako si takmer vzal život. Kvôli depresii bol ešte nieko?kokrát hospitalizovaný. V roku 1993 vydal ešte zbierku poviedok A Tidewater Morning: Three Tales from Youth (Ráno na pobreží: Tri príbehy z mladosti).
William Styron zomrel 1. novembra 2006 vo veku 81 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
