WHO týmto opatrením reaguje na výsledky laboratórnych testov odpadových vôd v Pásme Gazy, ktoré odhalili prítomnos? vírusu v šiestich zo siedmich skúmaných vzoriek. Doposia? sa však žiadne prípady detskej obrny nepotvrdili.
„Hoci zatia? neboli zaznamenané žiadne prípady detskej obrny, bez okamžitých opatrení je len otázkou ?asu, kedy sa (vírus) dostane k tisícom detí, ktoré zostali nechránené,“ napísal Ghebreyesus pre britský denník The Guardian.
Šéf WHO taktiež uviedol, že medzi najviac ohrozenou skupinou sú deti do piatich rokov života. Zdôraznil však, že v prípade Gazy sú to najmä deti do dvoch rokov, ke?že konflikt medzi Izraelom a Hamasom mnohým novorodencom zamedzil prístup k o?kovaniu. Miera zao?kovania preto klesla z 99 percent na 86 percent.
„Opakovane pozorujeme, že detskej obrne sa darí na miestach postihnutých konfliktom a nestabilitou,“ pripomína Ghebreyesus. V stanovisku upozornil na vypuknutie lokálnych epidémií v Sýrii a Somálsku.
Na vzniknutú situáciu reagovala aj izraelská armáda, ktorá minulú nede?u uviedla, že svojim vojakom slúžiacim v Gaze za?ne podáva? vakcíny proti obrne. Hovorca OSN v Ženeve Rolando Gómez v utorok pripomenul, že Izrael má „ako okupa?ná mocnos? zodpovednos? za to, aby sa pomoc dostala k tým, ktorí ju v Gaze potrebujú, a aby vytvoril prostredie umož?ujúce pôsobenie OSN a jej partnerov.“
Vírus detskej obrny je vysoko nákazlivý. Postihuje nervový systém a môže spôsobi? paralýzu. V?aka masovej o?kovacej kampani klesol celosvetový výskyt detskej obrny od roku 1988 o 99 percent. WHO sa v sú?asnosti usiluje o úplné vyhladenie tohto patogénu – podobne ako pri víruse pravých kiahní.
OSN taktiež minulý týžde? informovala o rastúcich prípadoch žlta?ky typu A, ?ervienky a gastroenteritídy. Prí?inou sú najmä zhoršujúce sa hygienické podmienky v Pásme Gazy.
Zdroj feed teraz.sk
