Hlavný smútočný prejav na štátnom pohrebe vo washingtonskej katedrále predniesol úradujúci prezident Joe Biden, ktorý vyzdvihol najmä Carterov „charakter, ktorý sa zdal byť z minulej éry, ale v skutočnosti ním videl jasne do budúcnosti.“
Biden v prejave nepriamo kritizoval populistickú rétoriku republikána Donalda Trumpa, ako aj jeho snahy o zvrátenie výsledku prezidentských volieb z roku 2020. „Máme povinnosť neposkytnúť nenávisti bezpečný prístav a postaviť sa… najväčšiemu hriechu zo všetkých – zneužitiu moci,“ zdôraznil Biden, ktorý 20. januára odovzdá úrad v Bielom dome Trumpovi.
S príhovormi vystúpili aj viacerí členovia Carterovej rodiny: jeden z jeho vnukov, Jason, opísal exprezidentovu lásku k prírode v rodnom štáte Georgia a dodal, že jeho starý otec „oslavoval majestát každého živého tvora“.
Zaznela aj pocta od Carterovho republikánskeho predchodcu na poste prezidenta USA Geralda Forda. Ford síce zomrel v roku 2006, ale zanechal príhovor na počesť Cartera – svojho politického rivala, s ktorým sa časom spriatelili. Fordov príhovor prečítal jeho syn Steven.
Druhý podobný prejav v mene Carterovho už zosnulého viceprezidenta Waltera Mondalea prečítal jeho syn Ted.
Carterov štátny pohreb bol výnimočný aj tým, že sa na ňom zúčastnilo všetkých päť žijúcich amerických prezidentov: okrem Bidena aj George W. Bush, Bill Clinton, Barack Obama a Donald Trump. Prítomná bola aj viceprezidentka Kamala Harrisová a jej predchodca v úrade Mike Pence. Prítomný bol aj kanadský premiér Justin Trudeau.
Rakvu s telom z Washingtonu prevezú letecky do mesta Plains v štáte Georgia, kde Cartera pochovajú po boku jeho zosnulej manželky Rosalynn, ktorá zomrela v novembri 2023. Pochovaniu bude predchádzať súkromný pohrebný obrad v baptistickom kostole Maranatha, kde bývalý prezident vyučoval náboženstvo v nedeľnej škole.
Štátnym pohrebom sa v USA končí takmer týždeň smútku vyhláseného po Carterovej smrti. V súlade so zvyklosťami boli dňom Carterovej smrti štátne vlajky na 30 dní spustené na pol žrde na znak úcty. Zostanú tak aj počas Trumpovej inaugurácie – 20. januára, čo zvolený prezident kritizoval.
AFP pripomenula, že Carter bol počas svojho jediného funkčného obdobia v rokoch 1977 – 1981 vnímaný ako naivný a slabý prezident, no s odstupom rokov sa do popredia pri jeho hodnotení dostala jeho slušnosť a úspechy v zahraničnej politike – najmä vyjednanie prvej mierovej dohody medzi Izraelom a arabským štátom – Egyptom.
Známy bol aj podporou projektu Habitat for Humanity a obhajobou občianskych práv, práv žien a ochrany životného prostredia.
Za svoje projekty v humanitárnej oblasti a na ochranu ľudských práv a demokracie dostal Carter v roku 2002 Nobelovu cenu za mier.
Zdroj feed teraz.sk
