Hlavný smúto?ný prejav na štátnom pohrebe vo washingtonskej katedrále predniesol úradujúci prezident Joe Biden, ktorý vyzdvihol najmä Carterov „charakter, ktorý sa zdal by? z minulej éry, ale v skuto?nosti ním videl jasne do budúcnosti.“
Biden v prejave nepriamo kritizoval populistickú rétoriku republikána Donalda Trumpa, ako aj jeho snahy o zvrátenie výsledku prezidentských volieb z roku 2020. „Máme povinnos? neposkytnú? nenávisti bezpe?ný prístav a postavi? sa… najvä?šiemu hriechu zo všetkých – zneužitiu moci,“ zdôraznil Biden, ktorý 20. januára odovzdá úrad v Bielom dome Trumpovi.
S príhovormi vystúpili aj viacerí ?lenovia Carterovej rodiny: jeden z jeho vnukov, Jason, opísal exprezidentovu lásku k prírode v rodnom štáte Georgia a dodal, že jeho starý otec „oslavoval majestát každého živého tvora“.
Zaznela aj pocta od Carterovho republikánskeho predchodcu na poste prezidenta USA Geralda Forda. Ford síce zomrel v roku 2006, ale zanechal príhovor na po?es? Cartera – svojho politického rivala, s ktorým sa ?asom spriatelili. Fordov príhovor pre?ítal jeho syn Steven.
Druhý podobný prejav v mene Carterovho už zosnulého viceprezidenta Waltera Mondalea pre?ítal jeho syn Ted.
Carterov štátny pohreb bol výnimo?ný aj tým, že sa na ?om zú?astnilo všetkých pä? žijúcich amerických prezidentov: okrem Bidena aj George W. Bush, Bill Clinton, Barack Obama a Donald Trump. Prítomná bola aj viceprezidentka Kamala Harrisová a jej predchodca v úrade Mike Pence. Prítomný bol aj kanadský premiér Justin Trudeau.
Rakvu s telom z Washingtonu prevezú letecky do mesta Plains v štáte Georgia, kde Cartera pochovajú po boku jeho zosnulej manželky Rosalynn, ktorá zomrela v novembri 2023. Pochovaniu bude predchádza? súkromný pohrebný obrad v baptistickom kostole Maranatha, kde bývalý prezident vyu?oval náboženstvo v nede?nej škole.
Štátnym pohrebom sa v USA kon?í takmer týžde? smútku vyhláseného po Carterovej smrti. V súlade so zvyklos?ami boli d?om Carterovej smrti štátne vlajky na 30 dní spustené na pol žrde na znak úcty. Zostanú tak aj po?as Trumpovej inaugurácie – 20. januára, ?o zvolený prezident kritizoval.
AFP pripomenula, že Carter bol po?as svojho jediného funk?ného obdobia v rokoch 1977 – 1981 vnímaný ako naivný a slabý prezident, no s odstupom rokov sa do popredia pri jeho hodnotení dostala jeho slušnos? a úspechy v zahrani?nej politike – najmä vyjednanie prvej mierovej dohody medzi Izraelom a arabským štátom – Egyptom.
Známy bol aj podporou projektu Habitat for Humanity a obhajobou ob?ianskych práv, práv žien a ochrany životného prostredia.
Za svoje projekty v humanitárnej oblasti a na ochranu ?udských práv a demokracie dostal Carter v roku 2002 Nobelovu cenu za mier.
Zdroj feed teraz.sk
