Vz?ahy Spojených štátov a Ruska sa pod?a analytika môžu sta? v budúcnosti pragmatickejšie, ale nie priate?skejšie. Napriek tomu, že Trump „nie je vo?i Rusku ideologicky vyhradený tak ako jeho predchodcovia, Krem?u nie je ochotný poskytnú? vo?nú ruku“. Prioritami pre?ho ostane znižovanie amerických záväzkov v Európe a vä?šie zameranie na domácu politiku, poprípade ?ínu, tvrdí expert.
„Môžeme o?akáva? pokra?ovanie sankcií, ale aj možné pragmatické dohody v niektorých oblastiach, ako napríklad pri kontrole jadrového zbrojenia,“ uviedol analytik. Kolmaš si myslí, že prípadné oslabenie Ukrajiny zo strany USA by mohlo vies? k vyššej agresivite Ruska a vyvola? nové krízy v postsovietskom priestore.
„Rijádske rokovania nazna?ujú skôr premenu dynamiky ako skuto?né uvo?nenie napätia. Spojené štáty sa môžu stiahnu? z aktívnej roly v ukrajinskom konflikte, ale to nemusí znamena? stabilnejší svetový poriadok,“ povedal analytik.
Po?as rokovaní obe strany nazna?ili ochotu rokova? o budúcnosti Ukrajiny z iných pozícií ako v predchádzajúcich rokoch, tvrdí expert. „Trumpova administratíva, ktorá je skeptickejšia k vojenskej podpore Kyjeva, v Rijáde sondovala možnosti pre dosiahnutie nejakej formy prímeria, ktoré by boli akceptovate?né pre Moskvu, ako aj pre ?as? amerických spojencov,“ uviedol. Spojené štáty formálne stále trvajú na tom, že akáko?vek dohoda musí by? výsledkom rozhodnutí samotného Kyjeva. Rusko zasa pod?a Kolmaša dúfalo, že výsledkom rokovaní môže by? oslabenie americkej podpory Ukrajine a udržanie statusu quo na fronte, v?aka ?omu by si dokázalo v okupovaných ?astiach upevni? pozíciu.
Stretnutie v Rijáde bolo oficiálne zamerané na diskusiu o strategickej stabilite, situáciu na Ukrajine a iné bezpe?nostné a geopolitické otázky. Ministri zahrani?ných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov sa ale rozprávali aj o ekonomických témach. Sú?as?ou americkej delegácie boli Trumpov poradca pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpe?nos? Mike Waltz. Ruského ministra Lavrova sprevádzal poradca prezidenta Jurij Ušakov. Zástupcov Ukrajiny ani iných štátov na stretnutie nepozvali.
Pod?a analytika sa Rusi snažili americkej delegácii dokáza?, že je aj v záujme USA ukon?i? vojnu ?o najskôr a že každý mierový plán musí ma? plnú podporu ruskej strany.
Zo stretnutia, ktoré Ameri?ania ozna?ili len ako prvé kolo rokovaní, nevzišiel žiaden „hmatate?ný“ dokument, skonštatoval Kolmaš. Výsledná mierová dohoda by ale pod?a americkej delegácie mala rešpektova? záujmy všetkých zainteresovaných strán vrátane samotnej Ukrajiny a Európy.
„Amerika sa o?ividne snaží vráti? systém, v ktorom hrajú rolu len superve?moci. Ruská pozícia je s týmto prístupom konzistentná, Rusi malé štáty neuznávajú a preferujú geopolitickú logiku a zásadnú rolu sebeckých národných záujmov,“ uviedol Kolmaš.
Trumpova politika „America First“ môže pod?a neho oslabova? jednotu NATO a da? Moskve priestor posilni? svoje pozície vo svete. Tiež ale môže vies? k upevneniu politickej integrácie v Európskej únii, ktorá si už uvedomuje, že v novom systéme musí tradi?nú diplomaciu podpori? aj vojenskou silou.
„Jedným z dôsledkov (Trumpovej zahrani?nej politiky) je aj rast ?alších mocností, akou je Saudská Arábia, a tým aj postupné posil?ovanie regionálnych centier a multipolarity,“ tvrdí Kolmaš.
Zastavenie alebo obmedzenie americkej vojenskej pomoci by pod?a analytika posilnilo pozíciu Ruska, pretože v?aka oslabenej obranyschopnosti Kyjeva by na? mohla Moskva vyvíja? vä?ší tlak rokova? o prímerí.
Pod?a Kolmaša je tiež otázne, ako by v prípade ukon?enia americkej pomoci Kyjevu zareagovali európske štáty Severoatlantickej aliancie. Jednou z možností je, že by niektoré chceli pokra?ova? vo vojenskej pomoci a iné by sa priklonili k tlaku na mierové rokovania. Pod?a prvých signálov to ale vyzerá, že Európania chcú Ukrajinu na?alej podporova?, a to možno ešte viac ako doteraz, dodal expert.
Zdroj feed teraz.sk
