Vzťahy Spojených štátov a Ruska sa podľa analytika môžu stať v budúcnosti pragmatickejšie, ale nie priateľskejšie. Napriek tomu, že Trump „nie je voči Rusku ideologicky vyhradený tak ako jeho predchodcovia, Kremľu nie je ochotný poskytnúť voľnú ruku“. Prioritami preňho ostane znižovanie amerických záväzkov v Európe a väčšie zameranie na domácu politiku, poprípade Čínu, tvrdí expert.
„Môžeme očakávať pokračovanie sankcií, ale aj možné pragmatické dohody v niektorých oblastiach, ako napríklad pri kontrole jadrového zbrojenia,“ uviedol analytik. Kolmaš si myslí, že prípadné oslabenie Ukrajiny zo strany USA by mohlo viesť k vyššej agresivite Ruska a vyvolať nové krízy v postsovietskom priestore.
„Rijádske rokovania naznačujú skôr premenu dynamiky ako skutočné uvoľnenie napätia. Spojené štáty sa môžu stiahnuť z aktívnej roly v ukrajinskom konflikte, ale to nemusí znamenať stabilnejší svetový poriadok,“ povedal analytik.
Počas rokovaní obe strany naznačili ochotu rokovať o budúcnosti Ukrajiny z iných pozícií ako v predchádzajúcich rokoch, tvrdí expert. „Trumpova administratíva, ktorá je skeptickejšia k vojenskej podpore Kyjeva, v Rijáde sondovala možnosti pre dosiahnutie nejakej formy prímeria, ktoré by boli akceptovateľné pre Moskvu, ako aj pre časť amerických spojencov,“ uviedol. Spojené štáty formálne stále trvajú na tom, že akákoľvek dohoda musí byť výsledkom rozhodnutí samotného Kyjeva. Rusko zasa podľa Kolmaša dúfalo, že výsledkom rokovaní môže byť oslabenie americkej podpory Ukrajine a udržanie statusu quo na fronte, vďaka čomu by si dokázalo v okupovaných častiach upevniť pozíciu.
Stretnutie v Rijáde bolo oficiálne zamerané na diskusiu o strategickej stabilite, situáciu na Ukrajine a iné bezpečnostné a geopolitické otázky. Ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov sa ale rozprávali aj o ekonomických témach. Súčasťou americkej delegácie boli Trumpov poradca pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. Ruského ministra Lavrova sprevádzal poradca prezidenta Jurij Ušakov. Zástupcov Ukrajiny ani iných štátov na stretnutie nepozvali.
Podľa analytika sa Rusi snažili americkej delegácii dokázať, že je aj v záujme USA ukončiť vojnu čo najskôr a že každý mierový plán musí mať plnú podporu ruskej strany.
Zo stretnutia, ktoré Američania označili len ako prvé kolo rokovaní, nevzišiel žiaden „hmatateľný“ dokument, skonštatoval Kolmaš. Výsledná mierová dohoda by ale podľa americkej delegácie mala rešpektovať záujmy všetkých zainteresovaných strán vrátane samotnej Ukrajiny a Európy.
„Amerika sa očividne snaží vrátiť systém, v ktorom hrajú rolu len superveľmoci. Ruská pozícia je s týmto prístupom konzistentná, Rusi malé štáty neuznávajú a preferujú geopolitickú logiku a zásadnú rolu sebeckých národných záujmov,“ uviedol Kolmaš.
Trumpova politika „America First“ môže podľa neho oslabovať jednotu NATO a dať Moskve priestor posilniť svoje pozície vo svete. Tiež ale môže viesť k upevneniu politickej integrácie v Európskej únii, ktorá si už uvedomuje, že v novom systéme musí tradičnú diplomaciu podporiť aj vojenskou silou.
„Jedným z dôsledkov (Trumpovej zahraničnej politiky) je aj rast ďalších mocností, akou je Saudská Arábia, a tým aj postupné posilňovanie regionálnych centier a multipolarity,“ tvrdí Kolmaš.
Zastavenie alebo obmedzenie americkej vojenskej pomoci by podľa analytika posilnilo pozíciu Ruska, pretože vďaka oslabenej obranyschopnosti Kyjeva by naň mohla Moskva vyvíjať väčší tlak rokovať o prímerí.
Podľa Kolmaša je tiež otázne, ako by v prípade ukončenia americkej pomoci Kyjevu zareagovali európske štáty Severoatlantickej aliancie. Jednou z možností je, že by niektoré chceli pokračovať vo vojenskej pomoci a iné by sa priklonili k tlaku na mierové rokovania. Podľa prvých signálov to ale vyzerá, že Európania chcú Ukrajinu naďalej podporovať, a to možno ešte viac ako doteraz, dodal expert.
Zdroj feed teraz.sk
