Vzťahy medzi Ruskom a NATO sú na úrovni priamej konfrontácie

Moskva 4. apríla (TASR) – Vzťahy Ruska so Severoatlantickou alianciou (NATO) klesli na úroveň „priamej konfrontácie“. Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok, keď si NATO pripomína 75. výročie svojho vzniku. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a DPA.

NATO „sa už zapojilo do konfliktu na Ukrajine (a) pokračuje k približovaní sa k našim hraniciam a rozširovaní svojej vojenskej infraštruktúry smerom k našim hraniciam“, povedal Peskov.

Aktivity NATO podľa hovorcu nepodporujú bezpečnosť ani stabilitu v Európe, „ale naopak, sú destabilizujúcim faktorom“.

Ruský prezident Vladimir Putin viackrát tvrdil, že Západ po studenej vojne podviedol Rusko, keďže Varšavská zmluva zanikla, no NATO sa ďalej rozširovalo na východ. Jeho súčasťou sa stali bývalé krajiny Varšavského paktu aj tri pobaltské štáty, ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu.

Západ toto obvinenie odmieta. Trvá na tom, že NATO je obrannou alianciou a jednotlivé krajiny do nej vstúpili na základe svojho demokratického rozhodnutia.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško v štvrtkovom rozhovore uviedol, že vzťahy medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou sa zhoršujú, no Moskva nemá v úmysle vstúpiť do konfliktu s členskou krajinou NATO.

Od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa Severoatlantická aliancia rozšírila o Fínsko a Švédsko. Obe krajiny sa cítili vojnou na Ukrajine ohrozené a rozhodli sa ukončiť dlhotrvajúcu politiku vojenskej neutrality. Švédsko sa k NATO oficiálne pripojilo minulý mesiac, Fínsko vlani v apríli.

Väčšina členských krajín NATO pomáha Ukrajine v boji proti ruským silám a poskytuje Kyjevu zbrane, výcvik a spravodajské informácie. Ruský prezident Vladimir Putin vo februári povedal, že priamy konflikt medzi Ruskom a NATO by znamenal, že svet je len krôčik od tretej svetovej vojny.