Bratislava 12. februára (TASR) – Valentín je ?asom za?úbencov, lásky a všetkých jej prejavov. A hoci zvieratá ?udský kalendár nesledujú, svojím správaním môžu pripomína? ?udí viac, ako si to ?udia vôbec pripúš?ajú. TASR prináša výberový preh?ad zaujímavých faktov o láske v ríši zvierat, kde zmena je prirodzenou sú?as?ou ich ?úbostného života.

Ke? zvieratá milujú

Hovorí sa, že život je zmena a zmena je život a platí to nielen u ?udí, ale aj u živo?íchov. Meniace sa životné prostredie, výmena partnerov, ba dokonca zmena pohlavia, to všetko sú prirodzené sú?asti života niektorých druhov zvierat.

Hlasy upozor?ujúce na zmenu podnebia a celosvetové stúpanie teploty spôsobené ?lovekom sa ozývali už pred nieko?kými desiatkami rokov, no zvýšenie snahy o zvrátenie tohto trendu prišlo až po?as uplynulých približne 15 rokov.

Vedci sa obávajú, že nárast teploty môže u zvierat naruši? schopnos? rozmnožova? sa. Meta-analýzou 53 štúdií skúmali vplyv teploty na ?as párenia živo?íchov, vyberavos? jednotlivcov a úspešnos? párenia u rôznych druhov živo?íchov. Predpokladali, že vyššie teploty môžu skôr „nakopnú?“ metabolizmus a spôsobi? tak skorší nástup obdobia párenia a menšiu vyberavos? pri výbere partnerov. Výsledky metaštúdie v júli 2022 zverejnil ?asopis The Journal of Animal Ecology.

Zistili, že skorší nástup teplého po?asia skuto?ne dokáže posunú? ?as obdobia párenia skôr, teploty však neboli jediným faktorom ovplyv?ujúcim párenie, upozor?ujú vedci. Zmenilo sa napríklad aj množstvo daž?ových zrážok, ?o v Španielsku spôsobilo kratšie a menej intenzívne obdobie párenia (ruju) jele?a lesného. Ako sa hovorí – všetko so všetkým súvisí.

Ke? teplá voda ochladzuje vz?ahy

Otep?ovanie prostredia dokáže spôsobi? aj ochladzovanie vz?ahov medzi partnermi a môže ich rozdeli? aj v rámci druhov známych svojou vernos?ou – napríklad u albatrosov. Vedci 15 rokov skúmali 15.500 hniezdiacich párov albatrosov na Falklandských ostrovoch, výsledky v novembri 2021 publikoval vedecký žurnál Proceedings of the Royal Society B.

Albatrosy sú morské vtáky a výborní letci, ?asto nad vodou bez pristátia strávia nieko?ko mesiacov až rokov. Po návrate však zvy?ajne opä? vyh?adávajú predchádzajúcich partnerov. Rozvod, teda spárenie sa s iným partnerom ako v minulosti, sa u albatrosov vyskytuje v približne jednom percente prípadov. Zvy?ajne ho spôsobuje neúspešné obdobie párenia, ke? sa im nepodarí splodi? potomka.

Vedci však po?as trvania štúdie zistili, že miera rozvodovosti u albatrosov stúpla až na osem percent a to aj v prípadoch, ke? pár úspešne odchoval potomstvo. Vedci majú dve teórie – prvou je, že partneri majú na seba menej ?asu. Teplejšia voda obsahuje menej koristi a vtáky tak musia letie? ?alej a dlhšie, aby našli potravu. Môže sa preto sta?, že sa nestihnú v?as vráti? domov a ich partner si už medzi?asom nájde náhradu. Druhým dôvodom môže by? nárast hladiny stresu, pre ktorý sa im „to“ skrátka nepodarí a partneri sa rozídu.

Láska na jednu sezónu

Ve?ké množstvo rozvodov dokáže narobi? problémy aj u najmenšieho druhu tu?niakov na svete – tu?niaka modrého. Rozvody tu?niakov a albatrosov sa líšia v dvoch aspektoch: tu?niaky modré neh?adajú partnerov na celý život a ich rozvody nespôsobuje zmena klímy.

Foto: Teraz.sk – Ondrej Podolinský

Vedci 13 rokov skúmali 1000 párov tu?niakov modrých v kolónii na juhu Austrálie tvorenej až 37.000 jedincami. Výsledky výskumu zverejnil za?iatkom januára 2025 ?asopis Ecology and Evolution.

Po?as trvania štúdie sa pod?a vedcov rozviedlo takmer 250 sledovaných párov. Výskumníci dodávajú, že ani zachovanie páru nebolo zárukou vernosti, pretože aj u stabilných párov sa objavovali postranné pletky. Výmena partnerov nie je u nich výnimo?ným javom a z dlhodobého h?adiska môže by? prospešná, pretože nový partner môže by? vhodnejší.

Problémy nastávajú v momente, ke? partnera mení naraz prive?a tu?niakov. H?adanie „niekoho vhodného“ a dvorenie nejaký ?as trvá a od?a?uje samotný akt párenia. Nové páry tiež pod?a vedcov riskujú, že sa im nepodarí potomstvo splodi?. Dôvod je jednoduchý – stabilné páry, ktoré už spolu strávili istý ?as, majú lepšiu šancu splodi? potomstvo.

Ke? sa samci menia na samice

Zmeny sa však nedejú iba na súši, nebi a hladine, ale aj v zdanlivo pokojných a nemenných vodných hlbinách. Napríklad všetky samce klauna druhu Amphiprion percula, rybky s oranžovo-bielo-?iernymi zvislými pruhmi na tele, dokážu zmeni? svoje pohlavie a sta? sa samicami. Má to však jeden há?ik – právo sta? sa samicou si musia vybojova? v tvrdej konkurencii a prísne hierarchickej spolo?nosti, uvádza štúdia z júla 2003 zverejnená v ?asopise Nature.

Pozíciu v hierarchii ur?uje u klaunov ich ve?kos? a ?lenovia hierarchie na nižších prie?kach si musia da? pozor, aby „neprerástli cez hlavu“ tým nad nimi. Mohlo by sa totiž sta?, že dominantnejšie jedince ich bu? vyženú, alebo rovno zabijú. Najvä?ší a najdominantnejší samec na vrchole hierarchie sa zmení na samicu a s druhým v poradí vytvorí pár. Fráza „biješ sa ako baba“ tak dostáva úplne nový význam. Navyše sa zdá, že aj zisk druhého miesta môže niekedy ma? svoje výhody.