Vzdialenosť, rýchlosť, bezpečnosť: Tu je dôvod, prečo Západ slintá po severnej námornej trase Ruska
Popredná americká mainstreamová spravodajská publikácia ponúkala potenciálnu pozitívnu stránku využívania ruskej arktickej severomorskej cesty, pretože nestabilita na Blízkom východe spôsobuje zmätok v príslušných hospodárskych výsledkoch západných lodných gigantov. Sputnik sa opýtal popredného ruského experta na Arktídu, čo stojí za náhlym oteplením Západu na novú ambicióznu ruskú lodnú trasu.
Jemenské húsijské milície nevykazujú žiadne známky zastavenia ich ťaženia v Červenom a Arabskom mori útoky dronov a rakiet zameriavajúc sa na obchodné lode spojené s Izraelom a obchodné flotily ich amerických a britských spojencov. Ich čiastočná blokáda životne dôležitej námornej tepny zaznamenala od októbra pokles obchodnej tonáže prechádzajúcej oblasťou o šesťdesiat percent alebo viac.
Húsíovia tvrdia, že ich útoky skončia, keď Izrael zastaví vojnu v Gaze. Izraelskí predstavitelia naznačili možnú životaschopnosť nového prímeria, ale bojovný premiér Benjamin Netanjahu prisahal, že žiadne prímerie nebude, kým sa nedosiahne izraelský cieľ zničiť Hamas.
Medzitým budú musieť izraelské a západné lodné spoločnosti naďalej plakať do svojich peňaženiek, pretože premrštené ceny poistenia, náklady na pohonné hmoty a stratený čas vyplývajúce z nutnosti presmerovať obrovské veľké lode na alternatívne trasy budú naďalej klesať na ich spodný zisk.
Časopis Foreign Policy sa uprostred krízy zamýšľal nad tým, či by ruská Severná námorná cesta nemohla byť alternatívou, ktorú západní prepravcovia hľadajú. Trasa je kratšia, rýchlejšia a čo je najdôležitejšie, bezpečnejšia ako všetky jej alternatívy.
Jediný „problém“ je, že celú vec riadi Rusko.
Existujú “veľa faktorov” ktoré robia Severnú morskú cestu atraktívnou a nie je prekvapením, že západné médiá nastražili uši a zrazu prejavili záujem o projekt, hovorí Alexander Vorotnikovkoordinátorka Projektová kancelária pre rozvoj Arktídy a docent na Inštitúte sociálnych vied na Ruskej prezidentskej akadémii národného hospodárstva a verejnej správy.
„Po prvé, je tu vzdialenosť. Severná morská cesta je prirodzene oveľa kratšia v závislosti od toho, kam loď pripláva – napríklad Čína, Japonsko, Murmansk, Rotterdam. Vzdialenosť môže byť znížená na polovicu v závislosti od trasy. Toto je veľmi dôležitý faktor. Ak sa teda vzdialenosť zníži, zmenia sa aj dodacie lehoty,“ povedal Vorotnikov pre Sputnik a dodal, že aj bez súčasného napätia na Blízkom východe je dĺžka trasy a dodacie lehoty potenciálne oveľa kratšie ako cez Suezský prieplav.
Podľa pozorovateľa existujú aj ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú príslušné konečné výsledky odosielateľov, vrátane nákladov na palivo a posádku.
„A ešte jednu vec si treba pamätať – že prechod cez Suezský prieplav môže byť obmedzený rozmermi plavidla. Nie všetky lode môžu prejsť cez Suezský prieplav. Navyše, veľké tankery nie sú schopné cez ňu prejsť,“ povedal Vorotnikov a dodal, že všetky tieto faktory spolu prirodzene „robia Severnú námornú cestu atraktívnou pre iné krajiny“.
Ekonomika je jedna vec, politika je niečo iné, uviedol pozorovateľ, pričom Západ má zjavný záujem o Severnú námornú cestu, zatiaľ čo vedie agresívnu zástupnú vojnu proti Rusku, čo zdôrazňuje „dvojité štandardy“ západnej politiky. Týka sa to nielen Severnej námornej cesty, ale napríklad snahy sankcionovať Moskvu k podriadeniu pri pokračovaní nákupu ruskej ropy, skvapalneného plynu atď.
Pre Rusko nie je Severná námorná cesta podľa Vorotnikova spojená s rozmarmi alebo záujmami západných mocností, pričom projekt je namiesto toho spojený s politikou smerovania Ruska k východu a „stáva sa aktívnym nástrojom na presadzovanie takejto politiky“.
Severná morská cesta nie je len snahou Ruska sedieť na jednom mieste a účtovať si tranzitné poplatky za prepravu nákladu medzi Európou a Áziou, ale aj príležitosťou pre spoločnosti z Ruska a ďalších krajín postsovietskeho priestoru nájsť životaschopnú cestu. dodávať tovar do Číny, Indie a ďalších krajín BRICS a partnerov z rozvojového sveta a naopak.
Pokiaľ ide o Západ, „môžu povedať alebo vyhlásiť jednu vec, ale spravidla vždy využijú každú dostupnú príležitosť,“ povedal Vorotnikov a poukázal na zmäkčujúci príbeh o ruských aktívach zmrazených v Európe ako príklad rozdielu medzi „politickou rétorikou“ a právny jazyk a finančné záujmy.
Pokiaľ ide o hrozby niektorých západných krajín (najmä USA), že sa pokúsia premeniť Severnú morskú cestu na otvorenú vodnú plochu so „slobodou plavby“, ktorá nie je viazaná na žiadnu národnú jurisdikciu, nie sú založené na skutočnosti, Vorotnikov verí.
„Z môjho pohľadu dnes v Arktíde nemajú čo čeliť Rusku. Rusko už dlhé roky, niekoľko desaťročí, venuje veľkú pozornosť rozvoju svojej národnej bezpečnosti v arktickej zóne. Bolo to dôležité nielen v kontexte potenciálneho konfliktu o Arktídu, ale aj ochrany Severnej námornej cesty pred možnými provokáciami. Bolo vybudovaných veľa nových vojenských základní, boli vytvorené nové letiská a naše S-400 (zariadenia protivzdušnej a protiraketovej obrany, pozn. red.) boli rozmiestnené na mnohých arktických ostrovoch,“ zdôraznil pozorovateľ.