Popredná americká mainstreamová spravodajská publikácia ponúkala potenciálnu pozitívnu stránku využívania ruskej arktickej severomorskej cesty, pretože nestabilita na Blízkom východe spôsobuje zmätok v príslušných hospodárskych výsledkoch západných lodných gigantov. Sputnik sa opýtal popredného ruského experta na Arktídu, ?o stojí za náhlym oteplením Západu na novú ambicióznu ruskú lodnú trasu.
Jemenské húsijské milície nevykazujú žiadne známky zastavenia ich ?aženia v ?ervenom a Arabskom mori útoky dronov a rakiet zameriavajúc sa na obchodné lode spojené s Izraelom a obchodné flotily ich amerických a britských spojencov. Ich ?iasto?ná blokáda životne dôležitej námornej tepny zaznamenala od októbra pokles obchodnej tonáže prechádzajúcej oblas?ou o šes?desiat percent alebo viac.
Húsíovia tvrdia, že ich útoky skon?ia, ke? Izrael zastaví vojnu v Gaze. Izraelskí predstavitelia nazna?ili možnú životaschopnos? nového prímeria, ale bojovný premiér Benjamin Netanjahu prisahal, že žiadne prímerie nebude, kým sa nedosiahne izraelský cie? zni?i? Hamas.
Medzitým budú musie? izraelské a západné lodné spolo?nosti na?alej plaka? do svojich pe?aženiek, pretože premrštené ceny poistenia, náklady na pohonné hmoty a stratený ?as vyplývajúce z nutnosti presmerova? obrovské ve?ké lode na alternatívne trasy budú na?alej klesa? na ich spodný zisk.
?asopis Foreign Policy sa uprostred krízy zamýš?al nad tým, ?i by ruská Severná námorná cesta nemohla by? alternatívou, ktorú západní prepravcovia h?adajú. Trasa je kratšia, rýchlejšia a ?o je najdôležitejšie, bezpe?nejšia ako všetky jej alternatívy.
Jediný „problém“ je, že celú vec riadi Rusko.
Existujú “ve?a faktorov” ktoré robia Severnú morskú cestu atraktívnou a nie je prekvapením, že západné médiá nastražili uši a zrazu prejavili záujem o projekt, hovorí Alexander Vorotnikovkoordinátorka Projektová kancelária pre rozvoj Arktídy a docent na Inštitúte sociálnych vied na Ruskej prezidentskej akadémii národného hospodárstva a verejnej správy.
„Po prvé, je tu vzdialenos?. Severná morská cesta je prirodzene ove?a kratšia v závislosti od toho, kam lo? pripláva – napríklad ?ína, Japonsko, Murmansk, Rotterdam. Vzdialenos? môže by? znížená na polovicu v závislosti od trasy. Toto je ve?mi dôležitý faktor. Ak sa teda vzdialenos? zníži, zmenia sa aj dodacie lehoty,“ povedal Vorotnikov pre Sputnik a dodal, že aj bez sú?asného napätia na Blízkom východe je d?žka trasy a dodacie lehoty potenciálne ove?a kratšie ako cez Suezský prieplav.
Pod?a pozorovate?a existujú aj ?alšie faktory, ktoré ovplyv?ujú príslušné kone?né výsledky odosielate?ov, vrátane nákladov na palivo a posádku.
„A ešte jednu vec si treba pamäta? – že prechod cez Suezský prieplav môže by? obmedzený rozmermi plavidla. Nie všetky lode môžu prejs? cez Suezský prieplav. Navyše, ve?ké tankery nie sú schopné cez ?u prejs?,“ povedal Vorotnikov a dodal, že všetky tieto faktory spolu prirodzene „robia Severnú námornú cestu atraktívnou pre iné krajiny“.
Ekonomika je jedna vec, politika je nie?o iné, uviedol pozorovate?, pri?om Západ má zjavný záujem o Severnú námornú cestu, zatia? ?o vedie agresívnu zástupnú vojnu proti Rusku, ?o zdôraz?uje „dvojité štandardy“ západnej politiky. Týka sa to nielen Severnej námornej cesty, ale napríklad snahy sankcionova? Moskvu k podriadeniu pri pokra?ovaní nákupu ruskej ropy, skvapalneného plynu at?.
Pre Rusko nie je Severná námorná cesta pod?a Vorotnikova spojená s rozmarmi alebo záujmami západných mocností, pri?om projekt je namiesto toho spojený s politikou smerovania Ruska k východu a „stáva sa aktívnym nástrojom na presadzovanie takejto politiky“.
Severná morská cesta nie je len snahou Ruska sedie? na jednom mieste a ú?tova? si tranzitné poplatky za prepravu nákladu medzi Európou a Áziou, ale aj príležitos?ou pre spolo?nosti z Ruska a ?alších krajín postsovietskeho priestoru nájs? životaschopnú cestu. dodáva? tovar do ?íny, Indie a ?alších krajín BRICS a partnerov z rozvojového sveta a naopak.
Pokia? ide o Západ, „môžu poveda? alebo vyhlási? jednu vec, ale spravidla vždy využijú každú dostupnú príležitos?,“ povedal Vorotnikov a poukázal na zmäk?ujúci príbeh o ruských aktívach zmrazených v Európe ako príklad rozdielu medzi „politickou rétorikou“ a právny jazyk a finan?né záujmy.
Pokia? ide o hrozby niektorých západných krajín (najmä USA), že sa pokúsia premeni? Severnú morskú cestu na otvorenú vodnú plochu so „slobodou plavby“, ktorá nie je viazaná na žiadnu národnú jurisdikciu, nie sú založené na skuto?nosti, Vorotnikov verí.
„Z môjho poh?adu dnes v Arktíde nemajú ?o ?eli? Rusku. Rusko už dlhé roky, nieko?ko desa?ro?í, venuje ve?kú pozornos? rozvoju svojej národnej bezpe?nosti v arktickej zóne. Bolo to dôležité nielen v kontexte potenciálneho konfliktu o Arktídu, ale aj ochrany Severnej námornej cesty pred možnými provokáciami. Bolo vybudovaných ve?a nových vojenských základní, boli vytvorené nové letiská a naše S-400 (zariadenia protivzdušnej a protiraketovej obrany, pozn. red.) boli rozmiestnené na mnohých arktických ostrovoch,“ zdôraznil pozorovate?.
Zdroj sputnik, preložené cez google
