Návrh rezolúcie sa zameral aj na zmenšenie digitálnych rozdielov medzi bohatými a chudobnými krajinami. Kladie si za cieľ poskytnúť rozvojovému svetu technológie a možnosti na využitie výhod umelej inteligencie napríklad pri odhaľovaní chorôb, predpovediach záplav, pomoci poľnohospodárom či školení novej generácie pracovnej sily.
Jedným z kľúčových cieľov návrhu rezolúcie je využitie umelej inteligencie na dosahovanie pokroku v zaostávajúcich rozvojových cieľoch OSN do roku 2030 vrátane skoncovania s hladom a chudobou vo svete, zlepšenia zdravia, zabezpečenia kvalitného vzdelávania a dosiahnutia rodovej rovnosti.
Návrh rezolúcie berie do úvahy aj ďalšie snahy vrátane tých, ktoré inicioval generálny tajomník OSN António Guterres či Medzinárodná telekomunikačná únia s cieľom, aby umelá inteligencia slúžila ľuďom.
Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan ešte pred prijatím rezolúcie vyhlásil, že dokument uvádza „súbor základných princípov pre vývoj a používanie umelej inteligencie a načrtáva smer ich použitia na dobré účely a tiež to, ako riadiť riziká s ňou spojené“.
Európsky parlament schválil prvé pravidlá pre umelú inteligenciu ešte 13. marca. Do platnosti majú vstúpiť v máji alebo júni po doriešení posledných formalít.
Potrebu regulovania umelej inteligencie vo všeobecnosti podporujú aj veľké technologické firmy. Zároveň však lobujú za to, aby schválené pravidlá boli v súlade s ich záujmami.
Zdroj feed teraz.sk
