„Ke? sa rozprávame o Slovenskom národnom povstaní, tak sa nerozprávame len o aktivitách mužov a boji so zbra?ou v ruke. Rovnako relevantnou ?as?ou Povstania bolo zapojenie žien vo všetkej rozmanitosti, ktorú vo svojej ?innosti vykonávali, ?i už je to spravodajská ?innos?, alebo informa?ná, ale taktiež aj podporná. Bez ich aktivít by boj so zbra?ou v ruke, ak by nebol nereálny, tak by bol podstatne zložitejší,“ zdôraznil pre TASR Martin Posch z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, v.v.i.
Napriek hroziacej smrti, vraždám, ?istkám a prenasledovaniu bolo zapojenie žien v odboji zna?ne rozmanité a spektrum ich ?innosti ve?mi široké. Popri ú?asti na bojových akciách išlo o zásobovanie partizánov potrebným materiálom, cez ošetrovanie ranených až po takú základnú ?innos?, akou bolo pranie. „Ve? to, ?i mali muži v horách ?isté obväzy, rozhodovalo o živote a smrti, aby sa im napríklad nezapálila rana a nedostali gangrénu,“ pripomenul historik.
Martin Posch vyzdvihol tiež ?innos? žien ako spojok pri získavaní a poskytovaní informácií odboju: „Ženy, a to platí pre celú Európu, boli v tomto podstatne šikovnejšie ako muži, pretože cez okupa?né jednotky alebo jednotky protivníka vedeli prejs? ?ahšie. Napríklad jedným z ?astých spôsobov, ktorým dokázali prejs?, získa? a poskytnú? informácie, bolo ko?íkovanie detí. Takýmto spôsobom sa pašovala do hôr aj strava.“
Zna?ná ?as? odbojovej aktivity v momente, ke? je územie obsadené protivníkom, spo?íva v takzvanej tichej práci. Ide o získavanie rôznych informácií a ich posúvanie spojencom. ?asto v nej vynikali práve ženy, medzi nimi napríklad Chaviva Reiková, rodá?ka z obce Nadabula, ležiacej ne?aleko Rož?avy. Ako pä?ro?ná sa v roku 1919 pres?ahovala s rodi?mi do Radvane pri Banskej Bystrici.
V roku 1939 sa rozhodla emigrova? spolu s manželom do mandátneho územia Palestíny, ktorá bola v tom ?ase pod britskou správou, a neskôr za?ala úzko spolupracova? s britskými tajnými službami. V lete 1944 sa stala ?lenkou operácie Amsterdam a zapojila sa do SNP. Na územie Slovenského štátu sa vrátila s dvoma misiami.
„Jedna je tá oficiálna – vytvori? takzvané záchranné trasy pre zostrelených britských a amerických spojeneckých letcov, aby sa dostali do bezpe?ia, a druhá, tá neoficiálna, ktorú im udelili židovskí predstavitelia, bola získa? ?o najviac informácií o osude židovskej komunity na Slovensku a ak to bude možné, tak im, samozrejme, pomôc?,“ spresnil pre TASR historik Martin Posch.
Po potla?ení Povstania prešla aj ich skupina na partizánsky spôsob boja. Tábor však za?iatkom novembra 1944 prepadli nacistické jednotky a Chavivu Reikovú nacisti zajali, brutálne vypo?úvali a mu?ili. Spolu s ?alšími približne 250 osobami židovskej národnosti ju 20. novembra 1944 v protitankovom zákope pri Kremni?ke zavraždili.
Medzi popredné predstavite?ky protinacistického odboja patrili aj Beatrix Pospíšilová ?elková, prezývaná Trixi, Hela Volanská, Božena Palacková, Viera Stehlíková, ale po?et žien, ktoré sa zapojili do odboja a rôznymi spôsobmi pomáhali SNP, bol nepomerne vä?ší.
Zdroj feed teraz.sk
