Viera Strnisková sa narodila 30. októbra 1929 v Hlohovci. Rodi?ia z nej chceli ma? lekárku, budúca interpretka zložitých ženských charakterov študovala filozofiu a medicínu na Slovenskej univerzite (pozn.: dnešná Univerzita Komenského) v Bratislave, nakoniec sa však rozhodla pre herectvo. Po?as svojej umeleckej kariéry bola od roku 1948 ?lenkou Divadla Nová scéna, ale hrala aj v divadlách vo Zvolene a Nitre. ?lenkou Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave sa stala v roku 1962.
Po?as svojej dlhej divadelnej, filmovej aj rozhlasovej kariéry stvárnila ve?ké, tragické i komické postavy. Na divadelných doskách sa výraznejšie presadila už vo zvolenskom angažmán a divákov aj kritiku zaujala kreáciami v hrách Skrotenie zlej ženy, Ge?o Sebechlebský alebo v Pygmalionovi. Významnú éru tvorilo jej pôsobenie v Nitre (vtedy si ju za?ínali všíma? už aj filmári) a v SND, kde vynikla v slovenskom klasickom repertoári (Mara Malecká zo Ženského zákona), nevyhýbala sa však ani svetovým autorom (Scény z manželského života, Maria Stuartová).
Málokedy bola so svojimi výkonmi spokojná, stále sa snažila zlepšova?. Jej doménou boli predovšetkým vážne a tragické úlohy: Varia (Viš?ový sad), Nora (Nora), Manon Lescaut (Hriešna svätica), Yuki (Lampiónová slávnos?), Angela (Polno?ná omša), Regina (Z druhej strany pralesa) ?i Matka v hre Krvavá svadba. Medzi zložité charaktery, ktoré stvárnila, patrili aj Blanche du Bois v Elektri?ke zvanej túžba ?i pani Borkmanová v hre John Gabriel Borkman.
Od konca 50. rokov 20. storo?ia sa postavila aj pred kameru. Jej filmografia obsahuje desiatky titulov, medzi nimi napríklad Prípad pre obhajcu (1964), Námestie svätej Alžbety (1965), Smr? prichádza v daždi (1965), Sladký ?as Kalimagdory (1968). Vo filmoch vytvárala vä?šinou introvertné, citovo zra?ované plaché ženy, ale aj dedin?anky materského typu.
Ve?ké herecké príležitosti dostala v televíznych dielach Živý bi? (1966), Dom Bernardy Alby (1966), v dokumentárnej snímke Rok na dedine (1967), Rysavá jalovica (1970). Kritika ocenila umelky?u v hlavnej postave v televíznom filme režiséra Martina ?apáka s názvom Matka (1968). Vä?šina deja sa odohráva v jednej miestnosti, film je doslova nabitý energiou a rivalitou medzi dvoma bratmi, ktorých excelentne stvárnilo duo hercov Štefan Kvietik a Ivan Rajniak.
Viera Strnisková spolupracovala s významnými slovenskými režisérmi. Vynikla v baladickom príbehu zo slovenských kopaníc o mladej žene, ktorá neunesie obvinenie z manželskej nevery. Réžie sa ujal Štefan Uher a dráma sa objavila v kinách s názvom Studené podnebie (1974). ?alej hrala napríklad vo filmoch Diev?a z jazera (1978), Sneh pod nohami (1978), A pobežím až na kraj sveta (1979), Nebezpe?né známosti (1980), Pred?asné leto (1982), So? nad zlato (1982). Zažiarila aj v seriáloch Život bez konca (1982) ?i Štúrovci (1991).
V roku 1998 publikum zaujala postavou v snímke Priate?stvá padajúceho lístia v réžii Juraja Nvotu. Neklamný obraz staroby a prežívania tohto obdobia bol okorenený vynikajúcim hereckým výkonom dvoch slovenských here?iek Viery Strniskovej a Zity Furkovej. Ú?inkovala aj v televíznom filme mladého slovenského režiséra Petra Krištúfka Dlhá krátka noc (2003).
Viera Strnisková patrila medzi výrazné osobnosti slovenského recita?ného umenia, ú?inkovala v rozhlase a uplatnila sa tiež v dabingu. Za svoju umeleckú tvorbu získala nieko?ko ocenení. Od roku 2003 bola držite?kou štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby. V roku 2004 jej na šiestom ro?níku Festivalu Ani?ky Jurkovi?ovej v Novom Meste nad Váhom udelili ocenenie pre významné here?ky Kvet Tálie. Bola tiež držite?kou ceny Karla ?apka. Zomrela 31. augusta 2013 v Bratislave vo veku 83 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
