Rozhodnutie o vystúpení z WHO je pod?a Lucie Yar (Obnovme Európu/PS) alarmujúce a priamo ohrozí globálnu reakciu na budúce zdravotné krízy, epidémie a pandémie. Spojené štáty boli pod?a jej slov dlhodobo najvä?ším prispievate?om do WHO. „Tento krok zárove? vysiela ?alší nebezpe?ný signál o odklone od multilaterálnej medzinárodnej spolupráce a príklone k americkému izolacionizmu,“ skonštatovala.
Monika Be?ová (nezaradená/Smer-SD) doplnila, že vystúpenie USA z organizácie bude ma? najmä finan?ný vplyv na projekty. „Bu? Spojené štáty a jeho dobrovo?né príspevky nahradí nejaká iná krajina, alebo bude rozpo?et znížený. To bude ma? presah do viacerých projektov, ktoré sú financované z tejto organizácie,“ uviedla.
Miriam Lexmann (Európska ?udová strana/KDH) v reakcii uviedla, že pandémia covidu ukázala, že organizácia má množstvo nedostatkov. „Namiesto zaoberania sa kontroverznými krokmi amerického prezidenta by sme sa preto mali sústredi? na rekonštrukciu tejto organizácie tak, aby slúžila na to, ?o je jej cie?om. A to je ochrana verejného zdravia,“ poznamenala pre TASR.
Nespokojnos? s fungovaním WHO po?as pandémie vyjadril aj Milan Uhrík (Európa suverénnych národov/Republika). Svoje ?lenstvo v zdravotníckej organizácii by malo pod?a neho prehodnoti? aj Slovensko, ke?že WHO je údajne „hlasom farmaceutických globálnych korporácií“.
Podobne ako vystúpenie z WHO, aj odstúpenie od Parížskej dohody inicioval Donald Trump už po?as svojho prvého funk?ného obdobia. Joe Biden krátko po nástupe do úradu však rozhodnutie odvolal a USA sa k dohode opä? pripojili v roku 2021. Pod?a Michala Wiezika (Obnovme Európu/PS) ide o silné negatívne signály, „ktoré dokážu demotivova? globálnych partnerov a rozobra? dôležité inštitúcie, budované celé desa?ro?ia“. Únia by pod?a europoslanca mala opätovne prebra? iniciatívu, a to nielen v pozícii globálneho klimatického lídra. „EÚ na to má zrejmý potenciál, rovnako je zrejmé, že takýto plán je podmienený zelenou transformáciou, dekarbonizáciou priemyslu a zásadným uplat?ovaním a obranou demokratických princípov,“ myslí si Wiezik.
Nesúhlasí s ním Katarína Roth Neve?alová (nezaradená/Smer-SD), pod?a ktorej sú únijné politiky v oblasti klímy ve?mi prísne, ?o spôsobuje vä?šiu nekonkurencieschopnos? EÚ. „Rozhodnutie USA znamená, že budeme ešte menej konkurencieschopný a že v tom zostávame v podstate sami. Pod?a m?a by sme mali prehodnoti? politiky v oblasti príliš zelených návrhov a mali by sme prehodnoti? celý Green Deal (Európsku zelenú dohodu), pretože nefunguje ve?mi dobre,“ doplnila pre TASR.
Trumpovo rozhodnutie bude ma? pod?a Milana Mazureka (Európa suverénnych národov/Republika) zásadné dôsledky pre všetky podobne ladené „zelené politiky“ na celom svete, no najmä v EÚ. Aj pod?a neho je nevyhnutné prehodnoti? ciele Green Dealu a vä?šinu z nich zruši?. „Treba nájs? cestu, ako sa s klimatickými zmenami, ktoré sú pre planétu prirodzené, nau?i? ži?… EÚ môže fungova? maximálne ako poradný orgán, ktorý na základe najnovších vedeckých poznatkov môže vypracováva? odporú?ania pre jednotlivé ?lenské štáty,“ usúdil.
Lexmann predpokladá, že USA budú aj na?alej plni? ciele tejto dohody. „Namiesto zaoberania sa prezidentom Trumpom by sme sa mali zaobera? tým, akým spôsobom vieme dosiahnu? rovnováhu medzi zelenými politikami a posil?ovaním konkurencieschopnosti,“ uviedla s tým, že je potrebné revidova? zákaz spa?ovacích motorov a ?alšiu legislatívu, ktorá pod?a jej slov nie je zelená, no podkopáva ekonomické a bezpe?nostné istoty EÚ.
Zdroj feed teraz.sk
