Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z OZE v jednotlivých ekonomikách EÚ. V prípade Slovenska sa podiel zvýšil iba minimálne na 17,5 % a štyri roky stagnuje okolo úrovne 17 %. „Vyspelým krajinám sa tak vo využívaní OZE pozeráme na chrbát,“ upozornila analyti?ka WOOD & Company Eva Sadovská.
Riadite? Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Karaba o?akáva, že pokia? sa ceny energií nezvýšia, negatívne to ovplyvní najmä zámery výstavby nových komer?ných zdrojov fotovoltiky, ktoré dodávajú elektrinu priamo do siete. „Aktuálne ceny elektriny sú pritom stále zaujímavé pre veterné elektrárne a pravdepodobne neznížia atraktivitu výstavby malých alebo lokálnych fotovoltických zdrojov realizovaných domácnos?ami, firmami alebo energetickými komunitami,“ uviedol Karaba. Pre ostatné druhy OZE ako je biomasa, bioplyn, malé vodné elektrárne a geotermálne elektrárne sú takéto ceny elektriny prakticky nerentabilné a ich výstavba bude pod?a Karabu vyžadova? výraznú investi?nú alebo v niektorých prípadoch aj prevádzkovú podporu.
Nízke ceny elektrickej energie nie sú priaznivé pre budovanie nových kapacít ani pod?a analytika finan?ných trhov XTB Mareka Nemkyho. „Nie je to však spôsobené len nižšími cenami energií, ale aj vyššími úrokovými sadzbami, ktoré predražujú financovanie projektov,“ upozornil Nemky. Cena pe?azí je v podobe úrokových sadzieb v sú?asnosti na rekordných úrovniach. Analytik o?akáva, že v druhej polovici roka by mala postupne prichádza? centrálna banka so znižovaním úrokových sadzieb, ?ím by mohla naštartova? taktiež investície do projektov OZE.
Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida dodal, že i ke? návratnos? budovania OZE sa znižuje s klesajúcimi trhovými cenami energie a investíciám do OZE neprospievajú ani vysoké úrokové sadzby, k zvyšovaniu záujmu o OZE povedú prísnejšie klimatické ciele ?i podporné európske programy. „Bez oh?adu na to, ako sa budú vyvíja? ceny energie, je vhodné zjednoduši? legislatívne pravidlá pre pripájanie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie ?i povo?ovanie OZE,“ upozornil analytik.
Slovensko sa podielom OZE na celkovej výrobe energie radí na koniec druhej desiatky v EÚ hne? za ?eskom s 18,2 % a Talianskom s 19 % OZE v energetickom mixe. Prvé prie?ky obsadilo Švédsko so 66 % nasledované Fínskom so 47,9 % a Lotyšskom so 43,3 % OZE.
Pod?a Sadovskej nie je pri realizácii projektov zameraných na OZE ani tak problémom nedostatok finan?ných zdrojov, ale systémové bariéry. Preto odborníci v tejto oblasti apelujú na potrebu odstráni? bariéry rozvoja a zrýchli? zapájanie nových obnovite?ných zdrojov. Tomu by mali pod?a analyti?ky pomôc? predovšetkým zjednodušenie a zefektívnenie povo?ovacích konaní, úprava zastaranej legislatívy, funk?né podporné mechanizmy a programové výzvy ?i implementácia ?alších nástrojov na podporu OZE, ktoré pripravila pre ?lenské krajiny EÚ. „Avšak Slovensku chýba pri ich aplikácii pružnos?. Aj v dôsledku toho rozvoj OZE u nás stagnuje,“ dodala Sadovská.
Zdroj feed teraz.sk
