Výstavba veterných parkov je na 73,2 percenta územia SR nevhodná

Bratislava 24. júla (TASR) – Územia, ktoré sú vysoko citlivé a dôležité pre prežívanie vtákov a netopierov, pokrývajú 73,2 percenta Slovenska. Výstavba veterných elektrární je tam z pohľadu biodiverzity úplne nevhodná. Stredne citlivé oblasti pokrývajú zvyšok územia Slovenska, a to 26,8 percenta. TASR o tom informovala Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/BirdLife Slovensko, ktorá v spolupráci s Ochranou dravcov na Slovensku a so Spoločnosťou na ochranu netopierov na Slovensku pripravila štúdiu „Zhodnotenie senzitivity územia Slovenska s ohľadom na výskyt vtáctva a netopierov vo vzťahu k výstavbe veterných elektrární“.

Mapa senzitivity identifikuje územia, v ktorých výstavba veterných parkov môže predstavovať významné riziká a zásah do hniezdiacich, migrujúcich a zimujúcich vtákov. „Vytvorenie mapy senzitivity má prispieť k vhodnému umiestneniu projektov veternej energie na Slovensku tak, aby ich negatívny vplyv na biodiverzitu bol minimalizovaný. Veríme, že mapu využijú developeri a úrady pri plánovaní a povoľovaní a prispeje aj k akceptácii veternej energie obyvateľmi,“ povedala hlavná autorka mapy senzitivity Adriana Hološková zo SOS/BirdLife.

Ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko Jozef Ridzoň tvrdí, že pri umiestnení a povoľovaní projektov veterných elektrární vo vysoko citlivom území sa dajú očakávať komplikácie, neistoty a predĺženie hodnotiacich procesov a s najväčšou pravdepodobnosťou vyššie náklady pri príprave projektov, čo je zvýšené riziko pre podnikateľov.

Pri stredne citlivých oblastiach neidentifikovali prekážky z pohľadu vtáctva a netopierov na výstavbu veterných parkov. Neznamená to však, že územie je s istotou na tento typ projektu vhodné. „Pri projektovaní zámerov je naďalej potrebný monitoring vtákov a netopierov, aby sa identifikovali všetky prípadné nové hniezdiská alebo kolónie citlivých a vzácnych druhov,“ uviedla organizácia.

Mapovanie citlivosti územia je podľa Hološkovej dôležitým nástrojom v prístupe Európskej únie k rozvoju veternej energie. Skonštatovala, že identifikáciou ekologicky citlivých oblastí, usmerňovaním výberu lokality, podporou strategických envirohodnotení, uľahčením účasti verejnosti a zefektívnením povoľovacích procesov pomáha takisto zabezpečiť, aby sa rozširovanie veternej energie vykonávalo environmentálne zodpovedným spôsobom.

Organizácia v tejto súvislosti poukázala na to, že Slovensko dlhodobo zaostáva za ostatnými krajinami v rozvoji využívania vetra ako zdroja obnoviteľnej energie. Veterné parky majú podľa nej preukázateľný negatívny vplyv na niektoré zložky životného prostredia. „Slovensko má teraz možnosť poučiť sa z chýb, na ktoré iné krajiny často prišli až po realizácii jednotlivých projektov,“ doplnila.