Výstavba veterných parkov je na 73,2 percenta územia SR nevhodná

Bratislava 24. júla (TASR) – Územia, ktoré sú vysoko citlivé a dôležité pre prežívanie vtákov a netopierov, pokrývajú 73,2 percenta Slovenska. Výstavba veterných elektrární je tam z poh?adu biodiverzity úplne nevhodná. Stredne citlivé oblasti pokrývajú zvyšok územia Slovenska, a to 26,8 percenta. TASR o tom informovala Slovenská ornitologická spolo?nos? (SOS)/BirdLife Slovensko, ktorá v spolupráci s Ochranou dravcov na Slovensku a so Spolo?nos?ou na ochranu netopierov na Slovensku pripravila štúdiu „Zhodnotenie senzitivity územia Slovenska s oh?adom na výskyt vtáctva a netopierov vo vz?ahu k výstavbe veterných elektrární“.

Mapa senzitivity identifikuje územia, v ktorých výstavba veterných parkov môže predstavova? významné riziká a zásah do hniezdiacich, migrujúcich a zimujúcich vtákov. „Vytvorenie mapy senzitivity má prispie? k vhodnému umiestneniu projektov veternej energie na Slovensku tak, aby ich negatívny vplyv na biodiverzitu bol minimalizovaný. Veríme, že mapu využijú developeri a úrady pri plánovaní a povo?ovaní a prispeje aj k akceptácii veternej energie obyvate?mi,“ povedala hlavná autorka mapy senzitivity Adriana Hološková zo SOS/BirdLife.

Ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko Jozef Ridzo? tvrdí, že pri umiestnení a povo?ovaní projektov veterných elektrární vo vysoko citlivom území sa dajú o?akáva? komplikácie, neistoty a pred?ženie hodnotiacich procesov a s najvä?šou pravdepodobnos?ou vyššie náklady pri príprave projektov, ?o je zvýšené riziko pre podnikate?ov.

Pri stredne citlivých oblastiach neidentifikovali prekážky z poh?adu vtáctva a netopierov na výstavbu veterných parkov. Neznamená to však, že územie je s istotou na tento typ projektu vhodné. „Pri projektovaní zámerov je na?alej potrebný monitoring vtákov a netopierov, aby sa identifikovali všetky prípadné nové hniezdiská alebo kolónie citlivých a vzácnych druhov,“ uviedla organizácia.

Mapovanie citlivosti územia je pod?a Hološkovej dôležitým nástrojom v prístupe Európskej únie k rozvoju veternej energie. Skonštatovala, že identifikáciou ekologicky citlivých oblastí, usmer?ovaním výberu lokality, podporou strategických envirohodnotení, u?ah?ením ú?asti verejnosti a zefektívnením povo?ovacích procesov pomáha takisto zabezpe?i?, aby sa rozširovanie veternej energie vykonávalo environmentálne zodpovedným spôsobom.

Organizácia v tejto súvislosti poukázala na to, že Slovensko dlhodobo zaostáva za ostatnými krajinami v rozvoji využívania vetra ako zdroja obnovite?nej energie. Veterné parky majú pod?a nej preukázate?ný negatívny vplyv na niektoré zložky životného prostredia. „Slovensko má teraz možnos? pou?i? sa z chýb, na ktoré iné krajiny ?asto prišli až po realizácii jednotlivých projektov,“ doplnila.