Bratislava 23. októbra (TASR) – Múzeum mesta Bratislavy (MMB) otvára novú výstavu Rodinné skuto?nosti. Obraz života bratislavských rodín. Inštalovaná je na dvoch poschodiach Apponyiho paláca. Mapuje život a pôsobenie desiatich rodín formujúcich podobu hlavného mesta od roku 1800 približne do roku 1950. Výstava nahliada do súkromného a profesijného života meštianskych rodín, ktoré možno nazýva? aj prešporácke – s priezviskom Scherz, Albrecht, Haeberle, Palugyay a ?alšími.

„Snažili sme sa zachyti? rôzne fenomény, ktoré sú spolo?né pre tieto rodiny, napríklad aké stratégie využívali, aby sa etablovali v meste, ako prichádzali do mesta a ako tu trávili vo?ný ?as,“ povedal pre TASR na štvrtkovom stretnutí s médiami Štefan Hriv?ák, spolukurátor výstavy, ktorá zachytáva aj 19. storo?ie ako obdobie nových možností, industrializácie a ve?kého technického pokroku. Nechýba na nej množstvo technických predmetov, vecí dokumentujúcich život rodiny v intímnom prostredí, v salóne, v obchode a podobne.

Autori výstavy sledujú aj to, ako tieto rodiny dopadli po ?ažkých dejinných zlomoch. „?i to bol rok 1918, respektíve 1919 a pripojenie Bratislavy k ?eskoslovensku, alebo rok 1939 – vznik Slovenského štátu a napokon rok 1945, to boli ?ažké dejinné zlomy, niektoré tie rodiny boli nútené odís?, iné boli vys?ahované, niektoré sa dokázali etablova?,“ poznamenal Hriv?ák k osudom príslušníkov rodín, ktoré výrazne prispievali k rozvoju a formovaniu Bratislavy v oblasti umenia, kultúry, ekonomiky aj verejného života. Ako prízvukuje kurátor, ich životné príbehy neboli len o vzletoch, tie v mnohých prípadoch vystriedali hospodársky úpadok, arizácia, znárod?ovanie, dobrovo?ný alebo nútený odchod.

Výstavný projekt pod?a jej autorov otvára aj diskusiu o prešporáctve – osobitom fenoméne príslušnosti obyvate?ov k subkultúre, ktorá v meste prekvitala od konca 19. storo?ia až do medzivojnového obdobia. „Prešporáctvo charakterizoval lokálpatriotizmus, viacjazy?nos? a kultúra každodenného života, ktorý bol do ve?kej miery ovplyvnený životom v geograficky i jazykovo blízkej Viedni, ke?že obyvatelia oboch miest medzi sebou udržiavali živé kontakty,“ hovorí histori?ka a spolukurátorka výstavy Elena Kurincová.

Rodinné skuto?nosti ukazujú príbeh každej z rodín v separátnej miestnosti, kde výstava aj prostredníctvom autentických predmetov, fotografií a osobných dokumentov prevažne zo zbierok MMB približuje postupné zmeny sociálnej aj etnickej identity obyvate?ov mesta, ktoré nastali pod vplyvom meniacich sa režimov a štátneho usporiadania.

Výstava potrvá do 31. augusta 2026.