V období praveku bol vzťah človeka s prírodou podľa archeologičky Liptovského múzea Simony Sliackej veľmi úzky. „Ľudia boli od prírody závislí, pretože tu nachádzali nielen potravu, obydlie, ale aj suroviny na výrobu nástrojov a odevov,“ uviedla Sliacka.
Jeden z najstarších dôkazov o ľudskej činnosti na Liptove predstavuje fragment jelenieho parohu s viditeľnými rezmi a stopami po opracovaní. „Tento unikátny nález svedčí o tom, že už v období paleolitu – pred viac ako 50.000 rokmi žili v okolí obce Bešeňová pravekí ľudia, ktorí si túto krajinu zvolili za svoj domov,“ doplnila archeologička.
Dodala, že spôsob života našich predkov sa zmenil až s príchodom a adaptovaním poľnohospodárstva. Lov však ostal vítaným doplnkom stravy. V neskorších obdobiach sa z neho stal symbol rozptýlenia a potešenia.
Na výstave návštevníci nájdu odevy mladopaleolitického lovca i eneolitickej zberačky, ale i franského lovca či zemianskeho dieťaťa z približne 13. storočia. „Už vo veku sedem rokov sa šľachtické deti priúčali umeniu boja a lovu, pretože lov a poľovačky boli súčasťou prípravy stredovekého šľachtica,“ priblížil historik Karol Dzuriak. Výstava bude verejnosti prístupná do konca júna.
Zdroj feed teraz.sk