Výstava ukáže vzácne archeologické nálezy z územia celého Bulharska

Bratislava 26. mája (TASR) – Slovenské národné múzeum (SNM), Bulharský kultúrny inštitút a Slovenská archeologická spoločnosť uvedú v pondelok o 16.00 h putovnú výstavu Kultúrneho inštitútu Ministerstva zahraničných vecí Bulharskej republiky pod názvom Bulharsko a mozaiky. Na druhej výstave Tajomstvá a záhady Heracley Sintiky odprezentujú osem najvzácnejších exponátov fondu Historického múzea mesta Petrič. Kombinovaná výstava, ponúkajúca návštevníkom „cestovanie v čase“, je venovaná Mesiacu bulharskej kultúry. V sídelnej budove SNM v Bratislave potrvá do 15. júla.

„Prezentácia využíva aj súčasné inovatívne digitálne techniky, ktoré zvyšujú atraktivitu aj sociálny vplyv pri predstavovaní panelov a artefaktov,“ uvádzajú organizátori výstavy, ktorá sa koná pod záštitou mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Bulharskej republiky Vassila Petkova.

Predstaví vzácne archeologické nálezy z územia celého Bulharska a najnovšie antické figúry a artefakty starovekého mesta Heracley Sintiky. Ide o odliate taktilné 3D kópie, takže ich môžu vnímať aj nevidiaci návštevníci priamym dotykom.

Výstavu Bulharsko a mozaiky, ktorej autormi sú členovia Fondu Balkánske dedičstvo, tvoria dve časti – tlačená a digitálna. Tlačená časť má 26 panelov (80 x 80 cm), každý výtlačok obsahuje QR kód – odkaz na stránku, ktorá je digitálnou časťou výstavy. Stránka obsahuje informácie o vystavovaných objektoch, ich polohu zaznačenú na Google mapách, informácie o inštitúciách, vďaka ktorým sa stali súčasťou výstavy. Nechýbajú krátke populárno-vedecké texty súvisiace s historickým zaradením.

Druhá časť výstavy je venovaná antickému mestu – polis – Heraclea Sintika, o ktorom písali starovekí autori Homér či Titus Livius, ale nebolo známe, kde sa nachádzalo. „V roku 2002 polícia náhodne vypátrala kamennú platňu, ukázalo sa, že je kľúčom k tajomstvu. Kamenná stéla je list cisára Galéria Valéria Maximiána (293 – 311) obyvateľom Heracley Sintiky. Bolo jasné, že polis sa nachádza v Bulharsku medzi Gréckom a Severným Macedónskom. Mesto založil trácky kmeň Sinti a rýchlo sa stalo dôležitým centrom Filipa a Alexandra Macedónskeho. K názvu mesta sa pridalo Heraclea, na poctu Herakleiovi, ktorý sa považoval za zakladateľa dynastie starobylého Macedónska,“ vysvetľujú autori výstavy.

Dodávajú, že Heraclea Sintika zaznamenala najväčší rozkvet v období Rímskej ríše – v polovici tretieho storočia. Mesto zničil koncom tretieho storočia veľký požiar. „Vďaka dobrej ekonomickej situácii sa rýchlo spamätalo. Staviteľstvo bolo v rozkvete a objavili sa nové veľké budovy rôznych spoločenských účelov,“ uzatvárajú autori výstavy.