Výstavný projekt rozvíja tému agrárnej kultúry v dvoch rovinách. V prvej sa autori venujú vývoju vedeckého záujmu o svet roľníka. „Návštevníkom predstavujeme významné osobnosti slovenskej vedy a literatúry, vďaka ktorým sa nám zachovali cenné informácie o spôsobe života roľníkov v minulosti na Slovensku,“ uviedol pre TASR Radovan Sýkora, riaditeľ SNM – Múzeí v Martine a spoluautor výstavy, ktorá otvára aj témy vzniku Matice slovenskej, SNM, Univerzity Komenského či etnológie ako samostatnej vednej disciplíny.
Zastúpené sú fotografie významných fotografov a etnografov, napríklad Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera, ktoré dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác. Tie zamestnávali roľníkov od skorej jari až do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané aj deti. S ich prácou a povinnosťami sa môžu zoznámiť aj najmenší návštevníci múzea, pre ktorých sú pripravené zaujímavé aktivity. Budú môcť napríklad spoznávať poľnohospodárske plodiny, ktoré sa v minulosti pestovali.
V druhej rovine predstavuje výstava roľníka ako živiteľa krajiny a nositeľa agrárnej kultúry. Návštevníci sa s jeho svetom zoznámia formou dobovej roľníckej usadlosti z 20. až 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. „Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1,“ priblížil Sýkora modelovú situáciu, ktorá prezentuje skromnú domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Pri obytnom dome je umiestnená stodola, kde sú prezentované trojrozmerné predmety z agrárnej kultúry, rozdelené sú do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie.
Výstava podľa Sýkoru naznačuje a otvára viacero tém, návštevníkom ponúka množstvo publikácií a archívnych materiálov. „Jej návšteva je ako prechádzka časom od 18. storočia až do vzniku etnológie a do vrcholných etnologických prác,“ dodal.
Výstava v sídelnej budove SNM potrvá do 31. januára 2026.
Zdroj feed teraz.sk
