„Ak dáme do pomeru objem daňových príjmov rozpočtu verejnej správy k objemu hrubého domáceho produktu (HDP) zistíme, že za uplynulých 20 rokov objem daňových príjmov nepresiahol 20 % vyprodukovaného HDP. Ľudskou rečou povedané, samotné zvýšenie sadzieb daní, alebo ich rozšírenie, už s najväčšou pravdepodobnosťou nepovedie k zvýšeniu daňových príjmov rozpočtu verejnej správy v takom rozsahu, aby mohlo zachrániť konsolidáciu verejných financií v celkovej požadovanej výške 1 % HDP,“ vysvetlil predseda správnej rady ISD Martin Halás.
Naopak, radikálne zvyšovanie daní môže podľa neho spôsobiť spomalenie hospodárskeho rastu a finančné ťažkosti samosprávam, podnikateľom aj domácnostiam. Navyše môže vytvárať inflačné tlaky a ďalší rast nákladov.
Inštitút doteraz navrhol dve konsolidačné opatrenia a pripravuje ďalšie. Prvé opatrenie súvisí so zapojením poberateľov dávok v hmotnej núdzi, ktorí sú evidovaní na úradoch práce, do pracovného procesu. To by malo priniesť trvalú konsolidáciu na úrovni viac ako 550 miliónov eur. Druhým opatrením, v celkovej výške viac ako 50 miliónov eur, by podľa ISD mohlo byť zrušenie daňovej optimalizácie uplatňovaním 2 % asignácie dane z príjmov právnických osôb.
„Ani jedno z týchto navrhovaných opatrení nezvyšuje daňové zaťaženie, vplyvy týchto opatrení by sa nemali premietnuť do inflácie, ani nehrozí, že by štát tieto dane nevybral z dôvodu vyššie prezentovanej, efektívnej hranice pre výber daní v podobe 20 % podielu HDP,“ zdôraznil Halás. Finančná správa by sa mala podľa neho personálne posilniť a zamerať na odstraňovanie daňovej medzery.
Zdroj feed teraz.sk
