„Ak dáme do pomeru objem da?ových príjmov rozpo?tu verejnej správy k objemu hrubého domáceho produktu (HDP) zistíme, že za uplynulých 20 rokov objem da?ových príjmov nepresiahol 20 % vyprodukovaného HDP. ?udskou re?ou povedané, samotné zvýšenie sadzieb daní, alebo ich rozšírenie, už s najvä?šou pravdepodobnos?ou nepovedie k zvýšeniu da?ových príjmov rozpo?tu verejnej správy v takom rozsahu, aby mohlo zachráni? konsolidáciu verejných financií v celkovej požadovanej výške 1 % HDP,“ vysvetlil predseda správnej rady ISD Martin Halás.
Naopak, radikálne zvyšovanie daní môže pod?a neho spôsobi? spomalenie hospodárskeho rastu a finan?né ?ažkosti samosprávam, podnikate?om aj domácnostiam. Navyše môže vytvára? infla?né tlaky a ?alší rast nákladov.
Inštitút doteraz navrhol dve konsolida?né opatrenia a pripravuje ?alšie. Prvé opatrenie súvisí so zapojením poberate?ov dávok v hmotnej núdzi, ktorí sú evidovaní na úradoch práce, do pracovného procesu. To by malo prinies? trvalú konsolidáciu na úrovni viac ako 550 miliónov eur. Druhým opatrením, v celkovej výške viac ako 50 miliónov eur, by pod?a ISD mohlo by? zrušenie da?ovej optimalizácie uplat?ovaním 2 % asignácie dane z príjmov právnických osôb.
„Ani jedno z týchto navrhovaných opatrení nezvyšuje da?ové za?aženie, vplyvy týchto opatrení by sa nemali premietnu? do inflácie, ani nehrozí, že by štát tieto dane nevybral z dôvodu vyššie prezentovanej, efektívnej hranice pre výber daní v podobe 20 % podielu HDP,“ zdôraznil Halás. Finan?ná správa by sa mala pod?a neho personálne posilni? a zamera? na odstra?ovanie da?ovej medzery.
Zdroj feed teraz.sk
