Dnes, 20. augusta 2025 sa nám znova naskytuje poh?ad na výsmech existencie SR, ba i ?udskej dôstojnosti slovenského národa.
V Dunajskej Strede je znova vztý?ená ma?arská vlajka na iredentistickom pamätníku, používanom od 12. novembra 2020, ktorý je kópiou pamätníka odhaleného 12. novembra 1939, na prvé výro?ie vpochodovania ma?arskej armády do Dunajskej Stredy. Tá sem vstúpila presne 12. novembra 1938, desa? dní po Viedenskej arbitráži, kedy došlo na základe diktátu fašistického Talianska a nacistického Nemecka k odtrhnutiu južných ?astí územia Slovenska aj Podkarpatskej Rusi a k ich pripojeniu k Ma?arsku. Okrem symboliky dátumov, aj architektonická symbolika pamätníka sprítom?uje obdobie ma?arskej okupácie Slovenska. Vybudovanie pamätníka dal schváli? v mestskom zastupite?stve Dunajskej Stredy primátor Zoltán Hájos.
Už piaty rok tento prípad „vyšetrujú“ slovenské orgány ?inné v trestnom konaní (O?TK), prípad už klasifikovali ako zlo?in extrémizmu, už aj obžalovali aktérov – v skuto?nosti iba menšie ryby. Ale ?uduj sa svete, O?TK dovo?ujú nerušenie pokra?ova? týmto aktérom v ich extrémistickej ?innosti! Tie O?TK, ktoré vedia v iných prípadoch promptne, doslova obratom spravi? „slovenským extrémistom“ domovú prehliadku, da? ich do vyšetrovacej väzby, v prípade ma?arského extrémizmu vykazujú demoralizujúcu benevolenciu. O?TK týmto dvojakým metrom, ba kilometrom, strácajú akúko?vek morálnu autoritu v o?iach Slovákov, ale aj v o?iach ob?anov SR ma?arskej národnosti. A nielen to, vzbudzujú podozrenie, že spolupracujú na postupnom rozklade Slovenskej republiky. Dobre to majú vymyslené, ke?že s pojmom „extrémizmus“ sa dá ?ubovo?ne lavírova?. V kone?nom dôsledku sa vždy aplikuje iba na Slovákov…
Okolnosti nazna?ujú, že dvojica: Zoltán Hájos, primátor Dunajskej Stredy a Martin Nociar, dozorucúci prokurátor tohto prípadu, kryjú už pä? rokov porušovanie Ústavy SR a rozkladný protislovenský extrémizmus.
Systémové sprisahanie?
Slovenský národ vníma utrpenie svojich predkov ako sú?as? svojej identity a historickej pamäti a hodnota tohto utrpenia navždy ostane v duchovnej pokladnici slovenského národa.
Najvä?šia mediálna a politická pozornos? sa pri pripomínaní histórie v Slovenskej republike venuje obdobiu rokov 1938 – 1945. Je zarážajúce, že dodnes je oficiálny štátny výklad dejín prezentovaný etnicky selektívne a protislovensky. Rozsiahle krivdy, páchané vo?i Slovákom po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 sú tabuizované ?i bagatelizované. Tu sa zrazu o zlo?inoch proti ?udskosti nehovorí.
?o vtedy slovenský národ bytostne prežíval, hrozba, ktorej sa najviac obával a utrpenie, ktoré ho nakoniec zasiahlo zo strany hortyovského Ma?arska, toto všetko v systéme školstva, kultúry a médií nášho štátu ako keby neexistovalo.
Je viac než nepochopite?né, že parlament SR sa doteraz k téme nemorálnosti a protiprávnosti režimu horthyovského Ma?arska nevyjadril. Ako keby svojím ml?aním popieral historickú pamä? a ?udskú dôstojnos? slovenského národa, pri?om v Ústave Slovenskej republiky, je zakotvený princíp rovnakej ?udskej dôstojnosti.
Slepá škvrna v dejepise aj v mediálnom priestore
Už v Mníchove v septembri 1938 Ma?arsko presadilo tému svojich územných požiadaviek do rokovania vtedajších štyroch európskych ve?mocí. Uzatvorená Mníchovská zmluva, ktorá rozhodla o rozbití ?esko-Slovenska, obsahovala aj bod o uspokojení územných nárokov Ma?arska vo?i Slovensku do troch mesiacov. Po neúspešných vzájomných rokovaniach medzi ?esko-Slovenskom a Ma?arskom o tomto bode nakoniec rozhodli ve?moci 2. novembra 1938 vo Viedni v hoteli Belvedere, kde ministri zahrani?ia Nemeckej ríše a Talianska rozhodli pri?leni? ?as? južného Slovenska (20 % z jeho územia), ako aj ?as? Podkarpatskej Rusi (asi 12 %) k Ma?arsku.
Po vynesení rozsudku Viedenského arbitrážneho súdu, na ktorom sa za ma?arskú stranu zú?astnili Kálmán Kánya, Pál Teleky, Andor Jaross a János Esterházy, bolo z odtrhnutého územia južného Slovenska násilne vyhnaných ?i donútených odís? približne stotisíc Slovákov (len do konca roka 1938 ich bolo 50 tisíc) a pre tých ?o zostali, sa za?ala doslova kalvária.
Štátne orgány režimu horthyovského Ma?arska, podporované aj ?as?ou zradikalizovaného ma?arského obyvate?stva, sa v tomto období bezprávia v rokoch 1938 – 1945 dopustili vo?i slovenskému obyvate?stvu nasledovných zlo?inov proti ?udskosti:
- systematické porušovanie ?udských práv a slobôd Slovákov a iných nema?arských etnických skupín ob?anov obzvláš? závažným spôsobom, na základe ich etnickej príslušnosti ?i ich politických názorov,
- prípady vrážd a znásil?ovania slovenského obyvate?stva,
- kruté fyzické a psychické mu?enie zadržaných Slovákov, neraz s trvalými následkami, používanie brutálnych metód pri vyšetrovaní,
- živelné hromadné rabovanie a vyhá?anie Slovákov z ich domovov spojené s bitím a so stratou ich majetku,
- organizované násilné a nezákonné vys?ahovanie Slovákov za použitia nátlaku a ozbrojenej sily,
- svojvo?né zbavovanie ob?anov ich majetku a porušovanie ich vlastníckeho práva,
- násilné zadržiavanie Slovákov v ma?arských koncentra?ných táboroch (napr. Štúrovo, Tomášikovo, Ve?ká Kaniža, ?anádpalota a i.),
- neustále predvolávanie na výsluchy, opakované domové prehliadky rodín Slovákov, hocikedy aj v noci, s cie?om vyštva? ich z obsadeného územia,
- hromadné prepúš?anie Slovákov zo zamestnania v štátnej správe, ?ím stratili živobytie a boli donútení k odchodu (vyše 700 železni?iarov, u?itelia, štátna správa, at?.),
- zrušenie vyplácania dôchodku s cie?om znemožni? Slovákom v dôchodkovom veku dôstojný život v starobe a donúti? ich k opusteniu svojho obydlia a štátu,
- rušenie slovenských základných a stredných škôl, alebo ich poma?ar?ovanie,
- pálenie slovenských kníh a celých knižníc,
- vyhnanie slovenských reho?níkov, reho?ní?ok a k?azov z etnických dôvodov,
- prekladanie slovenských u?ite?ov a k?azov do južnejších ma?arských obcí, aby stratili kontakt so slovenským ?udom a aby sa poma?ar?ili,
- rušenie slovenských omší a ich nahrádzanie ma?arskými,
- zákaz slovenskej tla?e a spolkov,
- prednostné nasadzovanie Slovákov a príslušníkov ?alších nema?arských národov do bojov na východnom fronte.
Horthyovské Ma?arsko sa zachovalo vierolomne a odsúdeniahodne aj po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939, ktorý hne? diplomaticky uznalo, avšak vzápätí ho po deviatich d?och, 23. marca 1939 vojensky napadlo.
Napriek hore uvedenému je na zvrchovanom území Slovenskej republiky beztrestné stava? pamätníky oslavujúce horthyovské Ma?arsko. ?udská dôstojnos? slovenského národa, historická pamä?, ?i úcta k utrpeniu našich predkov v systéme moci nášho štátu nie sú hodnotami.
Jestvuje ešte niekto, kto nechápe, kam toto všetko smeruje?
Zdroj titulnej fotografie: ZSI
Svedecké výpovede o kalvárii Slovákov po Viedenskej arbitráži: https://www.zsi.sk/wp-content/uploads/86.Vyrocie-Viedenskej-arbitraze-2024.pdf
Zdroj feed zsi.sk
