Pracovníci Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) vykonávali v roku 2025 opakované odbery vzoriek z nádrže. „Výskyt cerkárií rodu Trichobilharzia, ktoré sú známe ako pôvodcovia cerkáriovej dermatitídy v Európe, sme v tomto roku zaznamenali od júna do októbra,“ uviedol parazitológ Daniel Bar?ák pre TASR.
Kúpanie v nádrži v tom období neodporú?al ani Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) Tren?ín, ktorý na webe ÚVZ SR upozor?oval, že vstup do vody je na vlastné riziko. Cerkárie totiž prenikajú do kože ?loveka v priebehu nieko?kých minút, pri?om u ?udí vyvolávajú alergickú reakciu. Vyrážky a intenzívne svrbenie sa spravidla objavujú do 12 až 24 hodín po kúpaní a pretrvávajú jeden až dva týždne. Najvyššie riziko predstavujú plytké okrajové ?asti vodných plôch, kde sa slimáky vyskytujú naj?astejšie. Sprchovanie po kúpaní pod?a odborníkov nepredstavuje spo?ahlivú ochranu.
Marek Komar?anský, ktorý vykonal výskum kyslíka v nádrži, pre TASR uviedol, že v h?bke 1,5 metra odo dna už sa nenachádzal kyslík. „To znamená, že dno je ve?mi aktívne, prebieha tam biologický a chemický proces, kedy sa ve?mi spotrebováva kyslík. Keby tá zóna bola 10 ?i 20 centimetrov nad dnom, to by bolo normálne,“ ozrejmil.
Pod?a odborníkov aj aktivistov stojí za zvýšeným výskytom parazitov aj zhoršený ekologický stav nádrže. Dlhodobé zne?istenie, nedostatok kyslíka a premnoženie rias a vodných rastlín vytvorili vhodné podmienky pre rast populácie vodných slimákov, ktorí sú nevyhnutnými medzihostite?mi vtá?ích schistozóm.
Parazity sa na priehradu zrejme dostali s nakazeným vodným vtáctvom (napr. ka?ica), ale bez vhodných medzihostite?ov (napr. vodných slimákov) by sa neuchytili. „Ak je populácia slimákov málo po?etná, je pre parazita ?ažké nájs? a infikova? medzihostite?a. Ale ak sa vo vode nachádza nadbytok živín (napr. z fekálneho zne?istenia), vedie to k premnoženiu rias a vodných rastlín, ktoré sú potravou týchto slimákov. To spôsobí nárast populácie, zvýšenie pravdepodobnosti infekcie a s rastúcim po?tom infikovaných slimákov výrazne vzrastie aj po?et cerkárií vo vode,“ uviedol Bar?ák.
Za najú?innejšie opatrenie považujú v sú?asnosti zlepšenie kvality vody a zamedzenie jej ?alšieho zne?is?ovania. V rámci iniciatívy Zachrá?me vodnú nádrž Stará Myjava prebieha verejná zbierka, ktorej cie?om je financova? postupy na ekologické ?istenie vody pomocou špeciálnych baktérií a enzýmov. Metóda sa v nádrži využíva od roku 2025 a pod?a odborníkov už prispela k zmenšeniu oblastí s nízkym obsahom kyslíka. Starosta obce Pavol Ková? pre TASR situáciu potvrdil, spomenul tiež, že na ?asti ?istenia sa podie?ala aj obec. Duga uviedol, že jedna neverejná zbierka na vy?istenie priehrady už prebehla a nazna?il, že do nádrže pravdepodobne niekto vypúš?a žumpu.
Parazitologický ústav (PaÚ) SAV zárove? upozor?uje, že parazity spôsobujúce cerkáriovú dermatitídu sa môžu vyskytova? aj na ?alších slovenských vodných plochách a ich výskyt sa môže meni? v závislosti od miestnych ekologických podmienok. Výskumníci preto vyzývajú verejnos?, aby hlásila podozrenia na výskyt ochorenia a pomohla zmapova? rizikové lokality prostredníctvom anonymného dotazníka na webovej stránke PaÚ SAV.
Zdroj feed teraz.sk
