Po?et obetí horú?av po?as minuloro?ného leta, ktoré bolo v Európe i vo svete najteplejším v histórii meraní, výskumníci odhadujú na celkovo 62.775. Oproti 50.798 úmrtiam zaznamenaným po?as leta 2023 ide o takmer 25-percentný nárast.
Výskumníci pripomínajú, že okrem okamžitých zdravotných komplikácií ako úpal alebo dehydratácia horú?avy prispievajú aj k ?alším zdravotným problémom, napríklad infarktom, mozgovým príhodám alebo respira?ným ochoreniam.
„V Európe bolo medzi rokmi 2022 a 2024 zaznamenaných viac ako 181.000 úmrtí súvisiacich s horú?avami,“ uviedol vedúci výskumného tímu Joan Ballester Claramunt. Podobne ako v rokoch 2002 a 2023 bolo aj vlani z?aleka najviac zasiahnutou krajinou Taliansko s odhadovanými 19.000 úmrtiami spojenými s extrémnymi horú?avami, nasledované Španielskom (6700), Nemeckom (6300), Gréckom (6000) a Rumunskom (4900).
Poradie štátov je však odlišné, pokia? sa do úvahy vezme po?et úmrtí v pomere k ve?kosti populácie. Na milión obyvate?ov zahynulo najviac ?udí v spojení s extrémnym teplom v Grécku (574), Bulharsku (530) a Srbsku (379). Pre 15 z 32 zú?astnených európskych krajín bolo leto 2024 najsmrte?nejším za uplynulé roky. V štátoch ako Nemecko, Španielsko alebo Francúzsko zaznamenali však viac úmrtí spojených s horú?avami v lete 2022.
Zdroj feed teraz.sk
