Funk?ný manažment lykožrúta v národných parkoch je pod?a vedcov založený na zonácii. Poukazujú na to, že v jadrovej zóne nie sú prípustné nijaké zásahy proti lykožrútovi. V nárazníkovej zóne sú však nutné intenzívne ochranné zásahy, aby sa podkôrny hmyz nedostal do okolia. „Problém Tatranského národného parku je v tom, že tam nie je schválená zonácia. Rôzne návrhy jadrovej zóny rôzne zasahujú do piateho a štvrtého stup?a ochrany prírody. Nejasnos? zón, a hlavne nejednozna?nos? pravidiel pre nárazníkovú zónu, výrazne s?ažuje kontrolu populácii lykožrúta,“ priblížili Blaženec a Jakuš.
Lykožrút smrekový má pod?a nich ve?ký rozmnožovací potenciál. Po?as života je vystavený tlaku predátorov ?i parazitov, ktorý tento potenciál vo ve?kej miere limitujú a prirodzená úmrtnos? lykožrúta pod kôrou smreka sa môže pohybova? od 50 do 90 percent, vysvetlili vedci. „Zdravý a vodou dobre zásobený smrek sa dokáže ubráni? náletu lykožrúta. Naopak, po?as silného sucha môže aj nieko?ko stoviek jedincov lykožrúta usmrti? smrek,“ poznamenali.
Blaženec a Jakuš poukázali na to, že jeden napadnutý smrek umož?uje vývoj takého množstva lykožrútov, ktorí sú schopní obsadi? po?as suchého roku v horských podmienkach približne pä? stojacich stromov. Spravidla sa ohniská lykožrúta vyskytujú do vzdialenosti 500 metrov od miest ich predchádzajúceho výskytu.
„Ak sa na území národného parku vyskytuje v lesnom ekosystéme smrek, tak sú?as?ou jeho prirodzeného životného cyklu je v istom období aj jeho odumieranie z viacerých možných prí?in, medzi ktoré v horských oblastiach naj?astejšie patria vetrové kalamity a podkôrny hmyz,“ skonštatovali Blaženec a Jakuš. Doplnili, že z h?adiska zachovania nerušeného priebehu prírodných procesov a zabezpe?enia priaznivého stavu a obnovy prirodzených ekosystémov treba vníma? podkôrny hmyz ako prirodzenú sú?as? lesa.
Aktívne zásahy proti podkôrnikovej kalamite avizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) po kritike ?ažby v tatranskej Kôprovej doline zo strany ochranárov. Spolu s Tichou dolinou sa stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovna? s premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach. Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj.
Zdroj feed teraz.sk
