Funkčný manažment lykožrúta v národných parkoch je podľa vedcov založený na zonácii. Poukazujú na to, že v jadrovej zóne nie sú prípustné nijaké zásahy proti lykožrútovi. V nárazníkovej zóne sú však nutné intenzívne ochranné zásahy, aby sa podkôrny hmyz nedostal do okolia. „Problém Tatranského národného parku je v tom, že tam nie je schválená zonácia. Rôzne návrhy jadrovej zóny rôzne zasahujú do piateho a štvrtého stupňa ochrany prírody. Nejasnosť zón, a hlavne nejednoznačnosť pravidiel pre nárazníkovú zónu, výrazne sťažuje kontrolu populácii lykožrúta,“ priblížili Blaženec a Jakuš.
Lykožrút smrekový má podľa nich veľký rozmnožovací potenciál. Počas života je vystavený tlaku predátorov či parazitov, ktorý tento potenciál vo veľkej miere limitujú a prirodzená úmrtnosť lykožrúta pod kôrou smreka sa môže pohybovať od 50 do 90 percent, vysvetlili vedci. „Zdravý a vodou dobre zásobený smrek sa dokáže ubrániť náletu lykožrúta. Naopak, počas silného sucha môže aj niekoľko stoviek jedincov lykožrúta usmrtiť smrek,“ poznamenali.
Blaženec a Jakuš poukázali na to, že jeden napadnutý smrek umožňuje vývoj takého množstva lykožrútov, ktorí sú schopní obsadiť počas suchého roku v horských podmienkach približne päť stojacich stromov. Spravidla sa ohniská lykožrúta vyskytujú do vzdialenosti 500 metrov od miest ich predchádzajúceho výskytu.
„Ak sa na území národného parku vyskytuje v lesnom ekosystéme smrek, tak súčasťou jeho prirodzeného životného cyklu je v istom období aj jeho odumieranie z viacerých možných príčin, medzi ktoré v horských oblastiach najčastejšie patria vetrové kalamity a podkôrny hmyz,“ skonštatovali Blaženec a Jakuš. Doplnili, že z hľadiska zachovania nerušeného priebehu prírodných procesov a zabezpečenia priaznivého stavu a obnovy prirodzených ekosystémov treba vnímať podkôrny hmyz ako prirodzenú súčasť lesa.
Aktívne zásahy proti podkôrnikovej kalamite avizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) po kritike ťažby v tatranskej Kôprovej doline zo strany ochranárov. Spolu s Tichou dolinou sa stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach. Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj.
Zdroj feed teraz.sk
