Výročie Nežnej revolúcie pripomenula v Europarlamente výstava fotiek

Brusel 12. novembra (TASR) – Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová a ďalšia stovka ľudí vrátane viacerých slovenských europoslancov prišla v utorok na otvorenie dokumentárnej výstavy fotografií pod názvom „My chceme slobodu“. Tú v priestoroch bruselského sídla EP pripravila kvestorka zákonodarného zboru EÚ Miriam Lexmann (Európska ľudová strana/KDH) pri príležitosti 35. výročia Nežnej revolúcie, informuje spravodajca TASR.

Prítomným hosťom, medzi ktorými boli aj 50 návštevníci zo Slovenska, zamestnanci euroinštitúcií či vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Juraj Nociar, sa prihovoril aj vedúci Ústavu pamäti národa (ÚPN) Jerguš Sivoš.

Vystúpili aj mladí účastníci projektu Nenápadní hrdinovia, ktorého cieľom je posilňovať historickú pamäť prezentáciou osobných príbehov hrdinov boja za slobodu, a účastníci demonštrácií spred 35 rokov. Za Českú republiku vystúpil bývalý disident, signatár Charty 77 a europoslanec Alexandr Vondra.

„Je dôležité z generácie na generáciu prenášať odkaz, aby sme si ten projekt slobody chránili,“ odkázala poslankyňa, pre ktorú je výstava aj odkazom na rodinnú históriu, keďže jej prastrýkovia, členovia dominikánskeho rádu, boli obeťami totalitných režimov – Mikuláša Lexmanna prenasledovali nacisti aj komunisti a napokon zomrel v komunistickom väzení, a Gregora Lexmanna deväť rokov väznili v Jáchymove.

Výstava sa podľa kvestorky EP zamerala na fotografie zachytávajúce atmosféru Nežnej revolúcie, vtedajšie politické dianie, štrnganie kľúčmi a občiansku jednotu. Jednu zo zarámovaných fotografií venovala šéfke europarlamentu.

Metsolová skonštatovala, že Nežná revolúcia zmenila Slovensko a pripravila mu cestu do EÚ. „Touto výstavou si pripomíname odvahu žien a mužov, ktorí sa postavili za pokrok, slobodu a demokraciu,“ uviedla. Dodala, že ich odkaz rezonuje aj po 35 rokoch a je dôležitý v čase, keď Ukrajinci umierajú za tie isté hodnoty, slobodu a možnosť stať sa členom EÚ.

Sivoš potvrdil, že ÚPN bol partnerom pri príprave tejto výstavy, ktorá je súčasťou širšej série podujatí pripomínajúcich udalosti z roku 1989.

„Sme radi, že atmosféru vtedajších dní môžeme priniesť aj na pôdu Európskeho parlamentu. Na 11 paneloch zachytáva prvé pokojné manifestácie, úlohu študentov ako hybnej sily diania tých dní, prvé rokovania o zmene postavenia vedúcej úlohy Komunistickej strany a ďalšie zmeny, ktoré potom viedli k slobodným voľbám v roku 1990,“ opísal výstavu Sivoš.

Dočasná výstava v priestoroch EP potrvá do štvrtka 14. novembra.